Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Mnohí ľudia kládli kvety na železničnú trať.
Autor TASR
Solún 19. marca (TASR) - Grécko si v nedeľu pripomínalo 80. výročie prvých deportácií gréckych Židov do nacistického vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau na území Poľska. Obrad sa konal v Solúne, severnej metropole, ktorá počas druhej svetovej vojny takto prišla o takmer celú svoju prosperujúcu židovskú obec. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.
Približne tisíc ľudí všetkých vekových kategórií pochodovali k starej železničnej stanici v Solúne, kde sa deportácie 15. marca 1943 začali. Ľudia držali v rukách biele balóny so slovami "Nikdy viac".
Mnohí ľudia kládli kvety na železničnú trať.
Židia boli deportovaní v dobytčích vagónoch, v každom bolo natlačených okolo 80 ľudí, povedali pre AFP predstavitelia na obrade.
Od marca do augusta 1943 bolo do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau transportovaných približne 46.000 solúnskych Židov, uviedol predseda židovskej obce v Solúne David Saltiel.
Vrátilo sa ich len 1950, dodal.
"(Židovská) Obec stratila 97 percent svojich členov, teda okolo 50.000 ľudí," povedal Saltiel a poznamenal, že Židia v tom čase tvorili pätinu obyvateľov Solúna.
Medzi predstaviteľmi na obrade boli aj grécka prezidentka Katerina Sakellaropuluová, podpredseda Európskej komisie Margaritis Schinas a starosta Solúna Konstantinos Zervas.
Na podujatí sa zúčastnili aj americký veľvyslanec v Grécku George Tsunis a izraelský minister pre vedu a technológie Ofir Akunis.
Starosta mesta Zervas oznámil, že sa začali práce na múzeu holokaustu na pamiatku tých, čo zahynuli v nacistických táboroch.
Grécko po formálnom schválení vzťahov s Izraelom v roku 1990 postupne začalo rešpektovať svoju židovskú obec.
V Solúne boli pred desaťročím za reformného starostu Jannisa Butarisa podniknuté kroky, ktoré vyzdvihovali bohatú židovskú minulosť mesta.
Antisemitizmus však pretrváva - pravidelne sú zámerne poškodzované židovské cintoríny a pamätníky holokaustu.
"Antisemitizmus a rasizmus sú stále hrozbou," povedal Saltiel.
Z vyše 77.000 Židov žijúcich v Grécku pred druhou svetovou vojnou ich zahynulo počas štvorročnej okupácie nacistickým Nemeckom viac než 86 percent.
V súčasnosti má táto komunita okolo 5000 príslušníkov, uvádza Židovské múzeum v Aténach.
Približne tisíc ľudí všetkých vekových kategórií pochodovali k starej železničnej stanici v Solúne, kde sa deportácie 15. marca 1943 začali. Ľudia držali v rukách biele balóny so slovami "Nikdy viac".
Mnohí ľudia kládli kvety na železničnú trať.
Židia boli deportovaní v dobytčích vagónoch, v každom bolo natlačených okolo 80 ľudí, povedali pre AFP predstavitelia na obrade.
Od marca do augusta 1943 bolo do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau transportovaných približne 46.000 solúnskych Židov, uviedol predseda židovskej obce v Solúne David Saltiel.
Vrátilo sa ich len 1950, dodal.
"(Židovská) Obec stratila 97 percent svojich členov, teda okolo 50.000 ľudí," povedal Saltiel a poznamenal, že Židia v tom čase tvorili pätinu obyvateľov Solúna.
Medzi predstaviteľmi na obrade boli aj grécka prezidentka Katerina Sakellaropuluová, podpredseda Európskej komisie Margaritis Schinas a starosta Solúna Konstantinos Zervas.
Na podujatí sa zúčastnili aj americký veľvyslanec v Grécku George Tsunis a izraelský minister pre vedu a technológie Ofir Akunis.
Starosta mesta Zervas oznámil, že sa začali práce na múzeu holokaustu na pamiatku tých, čo zahynuli v nacistických táboroch.
Grécko po formálnom schválení vzťahov s Izraelom v roku 1990 postupne začalo rešpektovať svoju židovskú obec.
V Solúne boli pred desaťročím za reformného starostu Jannisa Butarisa podniknuté kroky, ktoré vyzdvihovali bohatú židovskú minulosť mesta.
Antisemitizmus však pretrváva - pravidelne sú zámerne poškodzované židovské cintoríny a pamätníky holokaustu.
"Antisemitizmus a rasizmus sú stále hrozbou," povedal Saltiel.
Z vyše 77.000 Židov žijúcich v Grécku pred druhou svetovou vojnou ich zahynulo počas štvorročnej okupácie nacistickým Nemeckom viac než 86 percent.
V súčasnosti má táto komunita okolo 5000 príslušníkov, uvádza Židovské múzeum v Aténach.
