Archívna snímka. Odstupujúci grécky premiér Alexis Tsipras (vľavo) sa rozpráva s novou dočasnou gréckou premiérkou Vassiliki Tanuovou počas odovzdania úradu po jej slávnostnom zložení prísahy vo vládnom sídle v Aténach 27. augusta 2015. Grécky prezident Prokopis Pavlopulos vymenoval dnes doterajšiu sudkyňu najvyššieho súdu Vassiliki Tanuovú za predsedníčku vlády, ktorá krajinu dovedie k septembrovým predčasným voľbám.Foto: TASR/AP
Na základe výsledkov prieskumov verejnej mienky by žiadna strana nemala získať nadpolovičnú väčšinu. Prinášame ZOZNAM RELEVANTNÝCH STRÁN a analýzu podmienok, v ktorých budú bojovať o hlasy voličov.
Bratislava 19. septembra (Teraz.sk) - Kontroverzné a s napätím očakávané sú piate parlamentné voľby v Grécku za posledných šesť rokov, ktoré grécky expremiér Alexis Tsipras vypísal na nedeľu 20. septembra. Ako sa rozhodnú sklamaní voliči Syrizy? Posilní sa pravicovo - radikálny Zlatý Úsvit, alebo konzervatívna Nová demokracia? Na základe výsledkov prieskumov verejnej mienky by žiadna strana nemala získať nadpolovičnú väčšinu v parlamente a budú potrebné koaličné rokovania. V akých podmienkach budú prebiehať?
Po mesiacoch náročných rokovaní s medzinárodnými veriteľmi krajiny bol toto leto expredseda vlády Alexis Tsipras donútený prijať tvrdé podmienky nového záchranného balíka. Predstavuje sumu 85 miliárd eur a financuje sa po dobu troch rokov.
Aby sa krajina vyhla bankrotu, parlament v Aténach balík, resp. dohodu schválil. Predstavovalo to už v poradí tretiu dohodu o záchrane Grécka za posledných päť rokov.
Ale takmer tretina zo 149 poslancov ľavicovej strany Syriza odmietla podporiť svojho predsedu Tsiprasa v hlasovaní za záchranný balík. V dôsledku toho sa grécky premiér rozhodol podať demisiu a vypísať nové voľby.
Ako vznikla súčasná situácia?
Grécko bolo donútené požiadať o pomoc zo zahraničia v dôsledku finančných problémov v krajine už v roku 2010. Po tom, ako sa v krajine zaviedlo euro v roku 2001 sa v krajine viedla neúčinná finančná politika a Grécko sa ocitla na pokraji bankrotu.
Štát získal viac ako 300 miliárd eur ako pomoc zo zahraničia. Podmienkami získania pomoci bol rad prísnych úsporných opatrení, ktoré zahŕňali výrazné škrty v rozpočte a vysoké zvýšenie vybraných daní.
Grécka ekonomika v dôsledku prijatých opatrení pod vedením vtedajšieho premiéra Jorgosa Papandreua výrazne poklesla. Hrubý domáci produkt sa od roku 2010 znížil približne o štvrtinu.
Takmer 26% práceschopných ľudí sú nezamestnaní, platy sa znížili o 38%, dôchodky o 45%. Približne 32% obyvateľstva žije pod hranicou chudoby.
Väčšina z prostriedkov zo záchranných balíkov poslúžila na splatenie pôžičiek krajiny a veľmi málo peňazí sa investovalo do ekonomického rastu. A okrem toho sa súčasný dlh krajiny pohybuje na úrovni 180% hrubého domáceho produktu.
V tohtoročných januárových voľbách sa voliči odklonili od tradičných politických strán. Vďaka sľubom na ozdravenie ekonomiky vo voľbách presvedčivo zvíťazila ľavicová grécka strana Syriza.
Porovnanie - rozloženie gréckeho parlamentu po voľbách v roku 2012 a 2015.Foto: BBC
Čo sa pravdepodobne udeje vo voľbách?
Pred dvomi mesiacmi s Tsiprasovou politikou súhlasilo 70% voličov a bol jediným gréckym predsedom vlády, ktorý sa aspoň pokúsil vzoprieť veriteľom krajiny. V prieskumoch podporujú stranu Syriza hlavne voliči vo rozpätí 18 až 44 rokov.
Veľké množstvo z celkového počtu 62% Grékov hlasujúcich v júlovom referende proti prijatiu nového záchranného balíka je teraz rozhorčených a nepodporujú stranu Syriza. Tá nakoniec prijala dohodu, ktorú voliči ale aj samotná strana pred tým odmietli.
Podľa redaktorov britských novín The Guardian Jona Henleyho a Alberta Nardelliho bude vo voľbách v nedeľu kľúčové konanie sklamaných voličov Syrizy.
Niektorí pozorovatelia vidia možný posun týchto voličov viac doľava, iní predpovedajú ich podporu aj pre radikálne pravicovú stranu Zlatý úsvit. Tá je najpopulárnejšia medzi voličmi vo veku 18 až 24 rokov.
Niektorí bývalí voliči Syrizy by mohli podporiť víziu stability predstavovanú lídrom Novej demokracie, Vangelisom Meimarakisom. Posledné prieskumy verejnej mienky ukazujú, že náskok ľavicovej strany Syriza pred konzervatívnou Novou demokraciou sa výrazne znížil a strany majú sily v podstate vyrovnané.
Archívna snímka. Sympatizanti ľavicovej strany premiéra Alexisa Tsiprasa mávajú vlajkami strany Syriza počas protestu proti úspornej politike a za tvrdý postoj vlády premiéra Alexisa Tsiprasa voči medzinárodným veriteľom pred parlamentom v Aténach 21. júna 2015. Foto: TASR/AP
Hlavné grécke politické strany
Od konca vojenskej diktatúry v roku 1974 mala v Grécku prevahu väčšinou stredopravá strana Nová demokracia a socialistická strana PASOK.
Obe strany získali celkovo od volieb v roku 1981 celkovo 84% všetkých hlasov. To sa zmenilo s úpadkom gréckej ekonomiky a s potrebou požiadať o záchranný balík. Podpora spomínaných strán sa od volieb v máji 2012 znížila na priemerne asi 36%.
Naproti tomu sa zvýšila podpora pre menšie strany, napr. pravicovú radikálnu stranu Zlatý úsvit.
V nedeľnajších voľbách kandiduje dokopy 19 strán a koalícií. Strany, ktoré majú najväčšiu šancu dostať sa do gréckeho parlamentu sú nasledovné:
Syriza – koalícia krajnej ľavice, vedená odchádzajúcim premiérom Alexisom Tsiprasom Nová demokracia – stredopravá politická strana, je členom skupiny Európskej ľudovej strany v Európskom parlamente Populárna jednota – ľavicová strana vytvorená 25 poslancami, ktorí odišli zo strany Syriza KKE – komunistická strana Grécka PASOK (Panhelénske socialistické hnutie) – grécka strana socialistov. Pre nadchádzajúce voľby je strana koalícii so stranou Demokratická ľavica (Dimar) To Potami (Rieka) – sociálnodemokratická a liberálna strana založená v roku 2014 novinárom Stavrosom Theodorakisom Nezávislí Gréci (ANEL) – pravicová strana, koaličný partner v práve končiacej Tsiprasovej vláde Zlatý úsvit – krajne pravicová strana Únia centristov – centristická strana založená v roku 1992, strana v parlamentných voľbách zatiaľ nikdy nezískala kreslá, ale pohybuje sa na hranici zvoliteľnosti do parlamentu
Ako budú prebiehať voľby?
Približne 9.8 milióna Grékov je oprávnených hlasovať a strany potrebujú najmenej tri percentá hlasov na vstup do parlamentu na obdobie štyroch rokov.
Grécky parlament je zložený z 300 poslancov, z toho 250 z nich sú zvolení prostredníctvom pomerného zastúpenia, teda podľa percenta hlasov. Zvyšných 50 sú automaticky priradení strane, ktorá získa najviac hlasov.
Poslanci sa volia zo zoznamu straníckych kandidátov v 56 geografických volebných obvodoch. Voliči v Aténach, kde žije asi polovica obyvateľstva, rozhodujú o 58 z celkovo 300 zástupcov ľudu.
Počet hlasov potrebný na vytvorenie parlamentnej väčšiny bude závisieť na tom, ako budú hlasy rozdelené medzi strany. Pokiaľ by sa do parlamentu dostali všetky kandidujúce strany, na väčšinu v parlamente by bolo podľa prepočtu potrebných celkovo 40% hlasov. Je pravdepodobné, že niektoré menšie strany neprekročia trojpercentnú hranicu, a tak sa množstvo hlasov potrebných na vytvorenie väčšiny zníži.
Hlasovanie v Grécku je síce povinné, ale nie je vynucované. Počet zúčastnených voličov postupne klesá. V 80-tych rokoch sa pohyboval pravidelne nad úrovňou 80%. Do roku 2005 priemer poklesol na hranicu 75%. V posledných voľbách v januári prišlo k volebným urnám iba niečo menej ako 64% oprávnených voličov.
V prípade, ak žiadna strana nezíska nadpolovičnú väčšinu v parlamente, poverí prezident Prokopis Pavlopulos predsedu najúspešnejšej strany zostavením koalície. V prípade zlyhania vytvorenia koalície pripadá poverenie vytvoriť vládnu koalíciu druhej a potom tretej najsilnejšej strane.
Na základe výsledkov prieskumov verejnej mienky by žiadna strana nemala získať nadpolovičnú väčšinu v parlamente, ktorá by jej umožnila vytvoriť vládu zloženú z jednej strany. Strany s najvyššou podporou, konkrétne Nová demokracia a Syriza, budú potrebovať vytvoriť koalíciu s jednou alebo s viacerými politickými stranami pre vytvorenie vlády.
Redaktori The Guardian označili za najpravdepodobnejšie vytvorenie koalície strán PASOK, To Potami (Rieka) a Únie centristov. Jednou z možností je aj vytvorenie koalície medzi Novou demokraciou a Syrizou, Tsipras jej ale nie je zatiaľ naklonený. Antonis Samaras, vodca konzervatívnej strany Nová demokracia Foto: TASR/AP
Obavy z nárastu politického extrémizmu
Politici v súvislosti s nachádzajúcimi voľbami vyjadrili obavy z toho, že by sa krajne pravicová strana Zlatý úsvit mohla stať najsilnejšou opozičnou stranou. A to v prípade, ak sa podľa očakávania Syrize a ani Novej demokracii nepodarí získať väčšinu a budú nútené k nájdeniu koaličného partnera.
V gréckom národe sa stále zachovali spomienky na krutú okupáciu počas obdobia Tretej ríše, a v dôsledku toho celé politické spektrum odmieta väčší volebný zisk Nového úsvitu. Veľa ľudí podľa bývalej poslankyne za konzervatívnu stranu Nová demokracia Fotini Pipili sa doslova modlí za to, aby na treťom mieste skončili socialisti za stranu PASOK a nie fašisti.
Ale vývoj v Grécku po kríze je veľmi ťažko predvídateľný. Veľa ľudí má obavy, že extrémisti, ignorovaní najväčšími médiami a vyradení z politickej debaty, sa už teraz dostali príliš ďaleko.
