Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Udalosť z 10. júna, ktorá bola tento týždeň témou rokovaní ministrov obrany členských štátov NATO, začali medzičasom vyšetrovať orgány Severoatlantickej aliancie.
Autor TASR
Atény 19. júna (TASR) - Európska únia nesmie vyzerať nerozhodne pri presadzovaní zbrojného embarga OSN uvaleného na Líbyu. Grécka vláda takto v piatok reagovala na nedávny incident v Stredozemnom mori medzi členskými krajinami NATO Tureckom a Francúzskom.
Hovorca gréckej vlády Stelios Petsas citoval vyjadrenie gréckeho premiéra Kyriakosa Mitsotakisa, ktorý v stredu na telekonferencii Európskej ľudovej strany zdôraznil, že "nemôžeme prijímať rozhodnutia a potom byť váhaví pri ich vymáhaní".
Spomínaný incident sa stal 10. júna. Francúzska hliadkovacia fregata Courbet chcela skontrolovať nákladnú loď plaviacu sa pod vlajkou Tanzánie pre podozrenie, že vezie zbrane do Líbye. Loď sprevádzali tri turecké fregaty, ktoré trikrát vykonali radarové zameriavanie francúzskeho plavidla, naznačujúce bezprostrednú hrozbu raketového útoku, tvrdí francúzske ministerstvo obrany.
Hovorca gréckej vlády v piatok uviedol, že podobný incident zažila aj posádka gréckej vojenskej lode, keď minulý týždeň chcela vykonať inšpekciu rovnakej nákladnej lode. Zabránili jej v tom však tiež turecké sprievodné plavidlá.
Udalosť z 10. júna, ktorá bola tento týždeň témou rokovaní ministrov obrany členských štátov NATO, začali medzičasom vyšetrovať orgány Severoatlantickej aliancie.
Vláda v Paríži deklarovala, že podľa pravidiel NATO možno konanie posádok tureckých fregát označiť za nepriateľský akt. Ankara takéto obvinenia odmieta s tým, že turecké plavidlá francúzsku fregatu nijakým spôsobom neohrozovali.
Francúzsko pritom opakovane viní Turecko z porušovania embarga na dodávky zbraní do Líbye a označuje Ankaru dokonca za "hlavnú prekážku dosiahnutia prímeria" v konflikte, v ktorom sa Líbya zmieta od pádu režimu Muammara Kaddáfího v roku 2011.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan opakovane vyvoláva v kruhoch NATO znepokojenie, a to zasahovaním svojej krajiny do diania v Sýrii a Líbyi či sporným nákupom ruských protilietadlových systémov S-400, pripomenula agentúra AFP. Strategická poloha Turecka medzi Európou a Blízkym východom však robí z Turecka dôležitého spojenca Aliancie.
EÚ po mesiacoch diplomatických sporov vytvorila vlastnú námornú misiu - operáciu Irini -, ktorou sa chce pokúsiť zastaviť prísun zbraní do Líbye. Operácia Irini však nemá dostatočné financovanie a šéf európskej diplomacie Josep Borrell bol tento týždeň opäť nútený vyzvať členské štáty, aby pre ňu poskytli ďalšie lode.
Hovorca gréckej vlády Stelios Petsas citoval vyjadrenie gréckeho premiéra Kyriakosa Mitsotakisa, ktorý v stredu na telekonferencii Európskej ľudovej strany zdôraznil, že "nemôžeme prijímať rozhodnutia a potom byť váhaví pri ich vymáhaní".
Spomínaný incident sa stal 10. júna. Francúzska hliadkovacia fregata Courbet chcela skontrolovať nákladnú loď plaviacu sa pod vlajkou Tanzánie pre podozrenie, že vezie zbrane do Líbye. Loď sprevádzali tri turecké fregaty, ktoré trikrát vykonali radarové zameriavanie francúzskeho plavidla, naznačujúce bezprostrednú hrozbu raketového útoku, tvrdí francúzske ministerstvo obrany.
Hovorca gréckej vlády v piatok uviedol, že podobný incident zažila aj posádka gréckej vojenskej lode, keď minulý týždeň chcela vykonať inšpekciu rovnakej nákladnej lode. Zabránili jej v tom však tiež turecké sprievodné plavidlá.
Udalosť z 10. júna, ktorá bola tento týždeň témou rokovaní ministrov obrany členských štátov NATO, začali medzičasom vyšetrovať orgány Severoatlantickej aliancie.
Vláda v Paríži deklarovala, že podľa pravidiel NATO možno konanie posádok tureckých fregát označiť za nepriateľský akt. Ankara takéto obvinenia odmieta s tým, že turecké plavidlá francúzsku fregatu nijakým spôsobom neohrozovali.
Francúzsko pritom opakovane viní Turecko z porušovania embarga na dodávky zbraní do Líbye a označuje Ankaru dokonca za "hlavnú prekážku dosiahnutia prímeria" v konflikte, v ktorom sa Líbya zmieta od pádu režimu Muammara Kaddáfího v roku 2011.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan opakovane vyvoláva v kruhoch NATO znepokojenie, a to zasahovaním svojej krajiny do diania v Sýrii a Líbyi či sporným nákupom ruských protilietadlových systémov S-400, pripomenula agentúra AFP. Strategická poloha Turecka medzi Európou a Blízkym východom však robí z Turecka dôležitého spojenca Aliancie.
EÚ po mesiacoch diplomatických sporov vytvorila vlastnú námornú misiu - operáciu Irini -, ktorou sa chce pokúsiť zastaviť prísun zbraní do Líbye. Operácia Irini však nemá dostatočné financovanie a šéf európskej diplomacie Josep Borrell bol tento týždeň opäť nútený vyzvať členské štáty, aby pre ňu poskytli ďalšie lode.
