Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ankara pred časom vyhlásila, že plány Grécka rozšíriť hranice svojich pobrežných vôd vo východnom Stredomorí môžu vyvolať medzi oboma krajinami vojenský konflikt.
Autor TASR
Atény 21. januára (TASR) - Grécky parlament schválil v stredu drvivou väčšinou rozšírenie teritoriálnych vôd v Iónskom mori zo súčasných šiestich na 12 námorných míľ.
Hoci podľa agentúry AP tento krok priamo neovplyvní grécko-turecké spory okolo námorných hraníc v Egejskom mori, grécky premiér Kyriakos Mitsotakis v parlamente vyhlásil, že jeho krajina presadzuje asertívnejší prístup v zahraničnej politike. "Je to jasný odkaz pre tých, ktorí sa pokúšajú pripraviť našu krajinu o toto právo," povedal Mitsotakis.
Návrh spomínanej legislatívy prešiel v parlamente ziskom hlasov v pomere 284:0. Hlasovali zaň aj opozičné strany, ktoré tak podporili iniciatívu stredopravej vlády. Členovia opozičnej Komunistickej strany Grécka (KKE) sa hlasovania zdržali.
Ankara pred časom vyhlásila, že plány Grécka rozšíriť hranice svojich pobrežných vôd vo východnom Stredomorí môžu vyvolať medzi oboma krajinami vojenský konflikt. Turecko, ktoré je rovnako ako Grécko členom NATO, tiež tvrdí, že legislatíva schválená v stredu v gréckom parlamente ich spor v Egejskom mori nijako neovplyvní. Zároveň varovala, že pokiaľ ide o rozširovanie gréckych teritoriálnych vôd v Egejskom mori, zostáva postoj Turecka nemenný.
Ako pripomína AP, Grécko rozšírilo námorné hranice v súlade z Dohovorom OSN o morskom práve, ktorý v roku 1982 stanovil tento limit na 12 námorných míľ od pobrežia.
Turecko od 25. januára obnoví s Gréckom po piatich rokoch rokovania o sporných námorných hraniciach v Stredozemnom mori a právach na ťažbu zemného plynu. Obe krajiny tak urobili po nátlaku svojich západných spojencov.
Grécko vedie s Tureckom vo východnom Stredomorí dlhodobý spor o teritoriálne vody a ložiská zemného plynu. Napätie medzi Tureckom na jednej strane a Gréckom a Cyprom na strane druhej eskalovalo vlani v lete, keď Ankara - spolu s vojenskými plavidlami - vyslala ku gréckemu ostrovu Kastelorizo prieskumné plavidlo Oruč Reis. V dôsledku toho boli turecké a grécke ozbrojené sily uvedené do stavu bojovej pohotovosti.
Grécko nedávno uzavrelo s Talianskom a Egyptom dohody o vymedzení práv na námorný prieskum a rokuje s Albánskom, aby ich vzájomný spor o námornú hranicu bol podstúpený medzinárodnému súdu.
Hoci podľa agentúry AP tento krok priamo neovplyvní grécko-turecké spory okolo námorných hraníc v Egejskom mori, grécky premiér Kyriakos Mitsotakis v parlamente vyhlásil, že jeho krajina presadzuje asertívnejší prístup v zahraničnej politike. "Je to jasný odkaz pre tých, ktorí sa pokúšajú pripraviť našu krajinu o toto právo," povedal Mitsotakis.
Návrh spomínanej legislatívy prešiel v parlamente ziskom hlasov v pomere 284:0. Hlasovali zaň aj opozičné strany, ktoré tak podporili iniciatívu stredopravej vlády. Členovia opozičnej Komunistickej strany Grécka (KKE) sa hlasovania zdržali.
Ankara pred časom vyhlásila, že plány Grécka rozšíriť hranice svojich pobrežných vôd vo východnom Stredomorí môžu vyvolať medzi oboma krajinami vojenský konflikt. Turecko, ktoré je rovnako ako Grécko členom NATO, tiež tvrdí, že legislatíva schválená v stredu v gréckom parlamente ich spor v Egejskom mori nijako neovplyvní. Zároveň varovala, že pokiaľ ide o rozširovanie gréckych teritoriálnych vôd v Egejskom mori, zostáva postoj Turecka nemenný.
Ako pripomína AP, Grécko rozšírilo námorné hranice v súlade z Dohovorom OSN o morskom práve, ktorý v roku 1982 stanovil tento limit na 12 námorných míľ od pobrežia.
Turecko od 25. januára obnoví s Gréckom po piatich rokoch rokovania o sporných námorných hraniciach v Stredozemnom mori a právach na ťažbu zemného plynu. Obe krajiny tak urobili po nátlaku svojich západných spojencov.
Grécko vedie s Tureckom vo východnom Stredomorí dlhodobý spor o teritoriálne vody a ložiská zemného plynu. Napätie medzi Tureckom na jednej strane a Gréckom a Cyprom na strane druhej eskalovalo vlani v lete, keď Ankara - spolu s vojenskými plavidlami - vyslala ku gréckemu ostrovu Kastelorizo prieskumné plavidlo Oruč Reis. V dôsledku toho boli turecké a grécke ozbrojené sily uvedené do stavu bojovej pohotovosti.
Grécko nedávno uzavrelo s Talianskom a Egyptom dohody o vymedzení práv na námorný prieskum a rokuje s Albánskom, aby ich vzájomný spor o námornú hranicu bol podstúpený medzinárodnému súdu.
