Washington/Bratislava 12. októbra (TASR) – Účastníci Medzinárodnej poludníkovej konferencie vo Washingtone sa 13. 10. 1884 dohodli, že poludník pretínajúci hvezdáreň v londýnskej štvrti Greenwich v Spojenom kráľovstve sa stane oficiálnym celosvetovým nultým poludníkom zemepisnej dĺžky a základom pre svetové časové pásma. Stalo sa tak už pred 140 rokmi.

Potreba ustanoviť celosvetovo platný nultý poludník sa nezrodila v roku 1884, no postupne dlhodobo narastala. Skutočne naliehavou sa stala v čase globálneho obchodu medzi rôznymi štátmi, ktorý si vyžadoval presné, spoľahlivé a konzistentné meranie času. Do ustanovenia greenwichského poludníka jednotlivé štáty používali vlastné nulté poludníky, od ktorých odvodzovali nielen svoj lokálny čas, ale aj svoje mapy. Koncept nultého poludníka sa však neobjavil počas veku objavov začiatkom 15. storočia, jeho pôvod siaha až do staroveku.

Poludník je akákoľvek priamka spájajúca severný a južný pól a určuje zemepisnú dĺžku. Koncept zemepisnej dĺžky rozvíjali už starogrécki učenci Eratosthenes z Kyrény (cca. 276 – 195/194 p. n. l.) a Hipparchos z Nikaie (190 – 120 p. n. l.), ktorí ho použili na množstvo miest na gréckych mapách.

Otcom konzistentného nultého poludníka je grécky geograf Klaudios Ptolemaios (cca. 90 – 168 n. l.), ktorý ho používal vo svojom diele Geografia. Ptolemaios si vybral za základ „Šťastné ostrovy“ v Atlantickom oceáne zvyčajne stotožňované s Kanárskymi ostrovmi, hoci podľa jeho máp sa zhodujú skôr s Kapverdami. Pointou jeho výberu bolo, aby sa ostrovy nachádzali dostatočne ďaleko od najzápadnejšieho cípu Afriky. V tom čase sa ešte nepoužívali záporné čísla, preto by nebolo možné zaznamenať polohu na mape.

Ptolemaiov nultý poludník sa používal až do stredoveku, zaznamenávajú ho napríklad mapy vytlačené v Bologni v roku 1477 či rané glóbusy. Krištof Kolumbus v roku 1493 prišiel s myšlienkou, že kompas ukazoval presne na sever niekde vo vodách Atlantiku. V roku 1494 toto jeho tvrdenie zúročila Tordesillaská zmluva o rozdelení sveta medzi vtedajšie katolícke námorné veľmoci Španielsko a Portugalsko. Tento poludník sa tiahol 1184 námorných míľ (2193 kilometrov) západne od Kapverd.

V roku 1541 geograf Gerardus Mercator použil na mape nultý poludník pretínajúci Kanárske ostrovy, neskôr používal nultý poludník prechádzajúci cez Azory.

V roku 1634 vybral francúzsky kardinál Richelieu ako nultý poludník líniu pretínajúcu najzápadnejší ostrov Kanárskych ostrovov El Hierro.

Počas nasledujúcich storočí sa vystupňovala snaha spresniť určovanie zemepisnej dĺžky na mori. Podarilo sa to vďaka hviezdnym mapám vypracovaným britským kráľovským astronómom Johnom Flamsteedom, ktoré neskôr medzi verejnosť rozšíril jeho nástupca Edmund Halley, objaviteľ Halleyho kométy.

V 18. storočí väčšina európskych krajín používala ako nultý poludník priamku prechádzajúcu ich hlavným mestom. Francúzsko tak používalo Parížsky poludník, Prusko Berlínsky poludník, Dánsko Kodanský poludník a Británia Greenwichský poludník.

Medzinárodnej poludníkovej konferencie 13. 10. 1884 vo Washingtone sa zúčastnilo 41 delegátov z 25 krajín sveta vrátane Rakúsko-Uhorska. Za prijatie Greenwichského poludníka ako nultého poludníka hlasovalo 22 krajín, proti bola iba Dominikánska republika. Francúzsko a Brazília sa hlasovania zdržali.

Delegáti zároveň odhlasovali aj zmenu záznamu zemapisnej dĺžky. Predtým používaný 360-stupňový zápis nahradilo rozdelenie Zeme na východnú a západnú pologuľu s maximálne 180 stupňami východnej i západnej dĺžky.

Francúzsko však tvrdohlavo odmietalo prijať za svoj nultý poludník prechádzajúci Londýnom a až do roku 1911 ďalej používalo nultý poludník pretínajúci Paríž. Dokonca aj po prijatí Greenwichského poludníka za nultý ho odmietalo označovať jeho oficiálnym názvom a namiesto toho používalo označenie „Parížsky čas oneskorený o deväť minút a 21 sekúnd“. To sa zmenilo až v roku 1978, keď ho nahradil názov „Koordinovaný svetový čas (UTC)“.

Poludník pretínajúci hvezdáreň v Greenwichi však už v súčasnosti nie je skutočným používaným nultým poludníkom, ten leží približne 102 metrov západne od neho. Dôvodom posunu poludníka bol nástup GPS a vývoj vedy a techniky. Technologickému vývoju neuniklo ani symbolické zobrazenie pôvodného nultého poludníka. Najskôr ho znázorňoval bronzový pás, neskôr pás nehrdzavejúcej ocele, a od 19. decembra 1999 je jeho symbolom výkonný zelený laser vysielaný z observatória.