Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 19. marec 2025Meniny má Jozef
< sekcia Zahraničie

Gruško: Rusko chce neutralitu Ukrajiny a jej odmietnutie v NATO

Hasiči pracujú na mieste poškodenej budovy po zásahu ruskou raketou v ukrajinskom meste Kryvyj Rih v stredu 12. marca 2025. Foto: TASR/AP

V rozhovore zverejnenom v pondelok v denníku Izvestija sa Gruško vôbec nezmienil o už existujúcom návrhu prímeria, ktorý Ukrajina prijala.

Moskva 17. marca (TASR) - Rusko bude v rámci mierového riešenia konfliktu na Ukrajine požadovať, aby akákoľvek dohoda obsahovala "železobetónové" bezpečnostné záruky vrátane neutrálneho štatútu Ukrajiny, vyhlásil námestník ruského ministra zahraničných vecí Alexandr Gruško. Informovala o tom agentúra Reuters, píše TASR.

V rozhovore zverejnenom v pondelok v denníku Izvestija sa Gruško vôbec nezmienil o už existujúcom návrhu prímeria, ktorý Ukrajina prijala, zdôraznil len, že akákoľvek dlhodobá mierová zmluva o Ukrajine musí spĺňať požiadavky Moskvy, doplnil Reuters.

"Budeme požadovať, aby sa súčasťou tejto dohody stali železobetónové bezpečnostné záruky," citoval Gruška denník Izvestija.

Ruský diplomat ozrejmil, že súčasťou týchto záruk by mal byť neutrálny štatút Ukrajiny, ako aj odmietnutie členských krajín NATO prijať Ukrajinu do aliancie. Dodal, že trvalý mier na Ukrajine a celkové posilnenie regionálnej bezpečnosti možno dosiahnuť len prostredníctvom "železobetónových bezpečnostných záruk".

Diskusie o možnosti vyslania mierového kontingentu NATO alebo EÚ na Ukrajinu označil Gruško za "nevhodné a absurdné".

Gruško však v rozhovore pre ruský denník vyhlásil, že "udržiavanie mieru a NATO sú vo všeobecnosti nezlučiteľné veci". Podľa neho sa v NATO "oháňajú tým, že ide o obrannú alianciu, ale skutočnú históriu aliancie tvoria vojenské operácie, séria agresií bez akéhokoľvek dôvodu, len aby sa opäť zdôraznila ich hegemónia vo svetových a regionálnych záležitostiach".

Zdôraznil, že Moskve "vôbec nezáleží na tom, pod akým označením môžu byť kontingenty NATO rozmiestnené na území Ukrajiny: či už je to Európska únia, NATO alebo v rámci národnej kapacity". Upozornil však, že ak sa takéto jednotky na Ukrajine objavia, "znamená to, že (ich vojaci) sú nasadení v konfliktnej zóne so všetkými dôsledkami pre tieto kontingenty ako strany konfliktu".

Doplnil, že ak zmluvné strany dospejú k tomu, že "mierový balík" potrebuje medzinárodnú podporu, potom sa dá viesť diskusia napr. "o neozbrojených pozorovateľoch, civilnej misii, ktorá by monitorovala plnenie jednotlivých aspektov tejto dohody, alebo o garančných mechanizmoch". Nateraz je však podľa Gruška takáto diskusia predčasná.

Ochotu vyslať na Ukrajinu mierové sily na monitorovanie dodržiavania prípadného prímeria vyjadrili už Británia i Francúzsko. Aj austrálsky premiér Anthony Albanese povedal, že jeho krajina je otvorená takýmto žiadostiam. Francúzsky prezident Emmanuel Macron podľa svojich vyjadrení zverejnených v nedeľu nástojí na tom, že o umiestnení mierových jednotiek na Ukrajine musí rozhodnúť Kyjev, a nie Moskva.

Podľa Gruška by európski spojenci Kyjeva mali pochopiť, že funkčným riešením pre región bude len vylúčenie členstva Ukrajiny v NATO a eliminácia možnosti rozmiestnenia zahraničných vojenských kontingentov na jej území. "Potom bude zaistená bezpečnosť Ukrajiny a celého regiónu v širšom zmysle, pretože sa odstráni jedna z hlavných príčin konfliktu," tvrdil.

Gruško tiež vyhlásil, že konflikt na Ukrajine "v skutočnosti dospel do fázy, keď Západ utrpel strategickú porážku". Vysvetlil, že Západ počítal s vojenskou porážkou ruskej armády na bojisku, ekonomickým kolapsom Ruska a so zmenou režimu, ale "výsledok je presne opačný".

Situácia na bojiskách Gruško nekomentoval, lebo je vraj "dobre známa". Pokiaľ ide o ekonomiku, tvrdil, že v Rusku je štvorpercentný rast, zatiaľ čo v Európskej únii sa toto číslo podľa neho pohybuje od 0,1 do jedného percenta.

PREZIDENT SR VYMENOVAL S. MIGAĽA ZA MINISTRA INVESTÍCIÍ

Migaľ dosiaľ pôsobil ako nezaradený poslanec parlamentu po tom, ako ho vylúčili z poslaneckého klubu Hlasu-SD.

,aktualizované 

- Pápež František už pri dýchaní nepoužíva kyslíkovú masku a jeho klinický stav sa zlepšuje. Podľa lekárov je infekcia v pľúcach pod kontrolou, ale nie eliminovaná. Hodnoty klinických testov sú v normálnom rozmedzí a pápež nemá horúčku.

- Európa by si podľa českého premiéra Petra Fialu mala jasne stanoviť priority. Okrem obrany a bezpečnosti musí byť silnejšia aj ekonomicky a dokázať konkurovať ekonomikám v globálnom prostredí.

- Americká centrálna banka (Fed) v súlade s očakávaniami nezmenila nastavenie menovej politiky. Menový výbor Fedu (FOMC) ponechal kľúčovú úrokovú sadzbu v pásme 4,25 % až 4,50 %, kde sa nachádza od decembra.

- Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil svoj telefonický rozhovor s prezidentom USA Donaldom Trumpom za pozitívny, veľmi podstatný a úprimný.

- Novovymenovaný minister investícií Migaľ bude pri veciach netýkajúcich sa programového vyhlásenia vlády prezentovať autonómne postoje. Vyhlásil to po jeho menovaní do funkcie. Platí to podľa neho aj pri Šalitrošovi, ktorý sa má stať štátnym tajomníkom rezortu investícií.

- Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v stredu v Helsinkách telefonicky spojil s prezidentom USA Donaldom Trumpom, ktorý v utorok absolvoval telefonát s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

- Prezident SR Peter Pellegrini v stredu vymenoval Samuela Migaľa do funkcie ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Zároveň prijal demisiu súčasného šéfa rezortu Richarda Rašiho (Hlas-SD).

- Izraelská armáda v stredu oznámila, že v severnej časti Pásma Gazy spúšťa "obmedzenú pozemnú operáciu", ktorej cieľom je podľa nej znovu dobyť časť koridoru Necarim.

- Prezident SR Peter Pellegrini povzbudil mladých ľudí na Slovensku, aby boli aktívni vo svojich komunitách a tiež vo verejnom živote. Uviedol to v rámci stredajšieho príhovoru počas šiesteho zasadnutia Parlamentu detí a mládeže.

- Ruský prezident Vladimir Putin podľa českého premiéra Petra Fialu zrejme nemieni ustúpiť zo svojich požiadaviek.

- Poslanci Národnej rady (NR) SR sa v utorok (25. 3.) opäť vrátia do lavíc. O 13.00 h sa má začať 33. schôdza parlamentu. Jej program má vyše 150 bodov. TASR o tom informovali z odboru komunikácie s médiami a verejnosťou Kancelárie NR SR.

- Alergia v akútnom štádiu, rovnako ako chronická alergia vyžadujúca liečbu sú prekážkou v darovaní krvi. Po vysadení liekov možno krv darovať s odstupom troch dní. Na sociálnej sieti na to poukázal Slovenský Červený kríž (SČK).

- Žilinská krajská polícia upozorňuje na neprejazdnú cestu II/507 pri obci Divinka v okrese Žilina. Dôvodom je vážna dopravná nehoda osobného auta a nákladného vozidla.

- Európska komisia (EK) pripravuje cestovnú mapu, ktorá určí dátumy odstrihnutia sa Európskej únie (EÚ) od dodávok ruského plynu.

- Talianska vláda sa snaží dosiahnuť, aby bol plán predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej na posilnenie obrany udržateľnejší, keďže je takmer celý založený na štátnom dlhu krajín.

- Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) prijalo pozvanie prezidenta SR Petra Pellegriniho na okrúhly stôl k bezpečnostným otázkam.

- Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši (Hlas-SD) v stredu podá demisiu s dobrým pocitom, že odovzdáva ministerstvo, ktoré je naštartované.

- Minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru-SD) verí, že v tomto roku sa na budúcej trase diaľnice D3 na Kysuciach objavia bagre.

- Nemecká vláda plánuje v tomto roku uvoľniť dodatočné tri miliardy eur na vojenskú pomoc pre Ukrajinu. V stredu o tom poslancov rozpočtového výboru Spolkového snemu (Bundestagu) informoval minister financií Joerg Kukies.

- Situácia v ruskej Belgorodskej oblasti na hraniciach s Ukrajinou je aj naďalej zložitá, vyhlásil v stredu oblastný gubernátor Viačeslav Gladkov.