Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 17. marec 2025Meniny má Eduard
< sekcia Zahraničie

Gruško: Rusko chce neutralitu Ukrajiny a jej odmietnutie v NATO

Hasiči pracujú na mieste poškodenej budovy po zásahu ruskou raketou v ukrajinskom meste Kryvyj Rih v stredu 12. marca 2025. Foto: TASR/AP

V rozhovore zverejnenom v pondelok v denníku Izvestija sa Gruško vôbec nezmienil o už existujúcom návrhu prímeria, ktorý Ukrajina prijala.

Moskva 17. marca (TASR) - Rusko bude v rámci mierového riešenia konfliktu na Ukrajine požadovať, aby akákoľvek dohoda obsahovala "železobetónové" bezpečnostné záruky vrátane neutrálneho štatútu Ukrajiny, vyhlásil námestník ruského ministra zahraničných vecí Alexandr Gruško. Informovala o tom agentúra Reuters, píše TASR.

V rozhovore zverejnenom v pondelok v denníku Izvestija sa Gruško vôbec nezmienil o už existujúcom návrhu prímeria, ktorý Ukrajina prijala, zdôraznil len, že akákoľvek dlhodobá mierová zmluva o Ukrajine musí spĺňať požiadavky Moskvy, doplnil Reuters.

"Budeme požadovať, aby sa súčasťou tejto dohody stali železobetónové bezpečnostné záruky," citoval Gruška denník Izvestija.

Ruský diplomat ozrejmil, že súčasťou týchto záruk by mal byť neutrálny štatút Ukrajiny, ako aj odmietnutie členských krajín NATO prijať Ukrajinu do aliancie. Dodal, že trvalý mier na Ukrajine a celkové posilnenie regionálnej bezpečnosti možno dosiahnuť len prostredníctvom "železobetónových bezpečnostných záruk".

Diskusie o možnosti vyslania mierového kontingentu NATO alebo EÚ na Ukrajinu označil Gruško za "nevhodné a absurdné".

Gruško však v rozhovore pre ruský denník vyhlásil, že "udržiavanie mieru a NATO sú vo všeobecnosti nezlučiteľné veci". Podľa neho sa v NATO "oháňajú tým, že ide o obrannú alianciu, ale skutočnú históriu aliancie tvoria vojenské operácie, séria agresií bez akéhokoľvek dôvodu, len aby sa opäť zdôraznila ich hegemónia vo svetových a regionálnych záležitostiach".

Zdôraznil, že Moskve "vôbec nezáleží na tom, pod akým označením môžu byť kontingenty NATO rozmiestnené na území Ukrajiny: či už je to Európska únia, NATO alebo v rámci národnej kapacity". Upozornil však, že ak sa takéto jednotky na Ukrajine objavia, "znamená to, že (ich vojaci) sú nasadení v konfliktnej zóne so všetkými dôsledkami pre tieto kontingenty ako strany konfliktu".

Doplnil, že ak zmluvné strany dospejú k tomu, že "mierový balík" potrebuje medzinárodnú podporu, potom sa dá viesť diskusia napr. "o neozbrojených pozorovateľoch, civilnej misii, ktorá by monitorovala plnenie jednotlivých aspektov tejto dohody, alebo o garančných mechanizmoch". Nateraz je však podľa Gruška takáto diskusia predčasná.

Ochotu vyslať na Ukrajinu mierové sily na monitorovanie dodržiavania prípadného prímeria vyjadrili už Británia i Francúzsko. Aj austrálsky premiér Anthony Albanese povedal, že jeho krajina je otvorená takýmto žiadostiam. Francúzsky prezident Emmanuel Macron podľa svojich vyjadrení zverejnených v nedeľu nástojí na tom, že o umiestnení mierových jednotiek na Ukrajine musí rozhodnúť Kyjev, a nie Moskva.

Podľa Gruška by európski spojenci Kyjeva mali pochopiť, že funkčným riešením pre región bude len vylúčenie členstva Ukrajiny v NATO a eliminácia možnosti rozmiestnenia zahraničných vojenských kontingentov na jej území. "Potom bude zaistená bezpečnosť Ukrajiny a celého regiónu v širšom zmysle, pretože sa odstráni jedna z hlavných príčin konfliktu," tvrdil.

Gruško tiež vyhlásil, že konflikt na Ukrajine "v skutočnosti dospel do fázy, keď Západ utrpel strategickú porážku". Vysvetlil, že Západ počítal s vojenskou porážkou ruskej armády na bojisku, ekonomickým kolapsom Ruska a so zmenou režimu, ale "výsledok je presne opačný".

Situácia na bojiskách Gruško nekomentoval, lebo je vraj "dobre známa". Pokiaľ ide o ekonomiku, tvrdil, že v Rusku je štvorpercentný rast, zatiaľ čo v Európskej únii sa toto číslo podľa neho pohybuje od 0,1 do jedného percenta.

BUDE MRZNÚŤ: V niektorých okresoch môže byť v noci aj mínus 16 stupňov

Výstrahy platia od polnoci do utorka 7.00 h vo väčšine Žilinského kraja, ako aj v okresoch Stará Ľubovňa, Poprad, Levoča či Kežmarok.

- Britský kráľ Karol III. v pondelok v Buckinghamskom paláci prijal nového kanadského premiéra Marka Carneyho, ktorý do Londýna pricestoval z Francúzska v rámci svojej prvej zahraničnej cesty vo funkcii.

- Zdravotný stav pápeža Františka, ktorý je viac ako mesiac hospitalizovaný v Gemelliho univerzitnej nemocnici v Ríme, je ďalej stabilný a vykazuje mierne zlepšenie vďaka respiračnej a pohybovej terapii.

- Na hornej Nitre zaznamenali sršňa ázijského. Ide o druhý nález tohto invázneho druhu na Slovensku.

- Ruský plynárenský koncern Gazprom vykázal za minulý rok podľa ruských účtovných štandardov čistú stratu takmer 13 miliárd USD.

- Izrael vynaložil na vojnu v Gaze a Libanone v minulom roku v prepočte vyše 28 miliárd eur. Uviedlo to izraelské ministerstvo financií.

- V niektorých okresoch najmä na severnom a strednom Slovensku môže v noci na utorok (18. 3.) klesnúť teplota až na mínus 16 stupňov Celzia. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) v tejto súvislosti vydal výstrahy prvého stupňa pred nízkymi teplotami.

- Od utorka bude opäť možné prevážať zvieratá z Maďarska a Slovenska do ČR. V pondelok večer tiež skončia kontroly na česko-slovenských hraniciach, ktoré pred týždňom zaviedla česká Štátna veterinárna správa (SVS).

- Nemecký výrobca luxusných áut Audi oznámil, že do piatich rokov zruší na domácom trhu 7500 pracovných miest.

- Mesto Brezno navštívi v utorok (18. 3.) čínsky veľvyslanec Cai Ge s cieľom kultúrnej výmeny a rozvoja spolupráce v oblasti cestovného ruchu a školstva.

- Vo veku 45 rokov zomrel bývalý český hokejový obranca Tomáš Klouček. Podľa informácií denníka Blesk prišiel o život v nedeľu pri tragickej nehode na zjazdovke v Špindlerovom Mlyne.

- Americký prezident Donald Trump varoval Irán, že bude niesť priamu zodpovednosť za akékoľvek ďalšie útoky, ktoré podniknú ním podporovaní jemenskí povstalci.

- Lionel Messi vynechá dva marcové zápasy futbalistov Argentíny v juhoamerickej kvalifikácii MS 2026. Tridsaťsedemročný kapitán tímu nefiguruje v 25-člennej nominácii na stretnutia proti Uruguaju a Brazílii, ktorú v pondelok oznámil tréner Lionel Scaloni.

- Britská vláda očakáva, že súčasťou tzv. koalície ochotných by mohlo byť viac než 30 krajín, ktoré nejakým spôsobom prispejú k dohľadu nad prípadným prímerím na Ukrajine vrátane nasadenia vlastných vojakov.

- Európska únia v pondelok prisľúbila Sýrii pomoc vo výške približne 2,5 miliardy eur v snahe pomôcť pri obnove krajiny po zvrhnutí tamojšieho dlhoročného prezidenta Bašára Asada.

- Opozičné hnutie Progresívne Slovensko (PS) vyzýva politikov, aby prestali šíriť homofóbiu a neznášanlivosť voči LGBTI ľuďom. Neznášanlivé postoje spoločnosti majú za následok životy ľudí.

- Iba jeden z desiatich ľudí na Slovensku si myslí, že by určite vedel poskytnúť prvú pomoc pri náhlych vážnych zdravotných problémoch. Vyplýva to z prieskumu záchrannej zdravotnej služby ZaMED.

- Z trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky polícia obvinila 42-ročnú ženu z okresu Sabinov a 45-ročnú Prešovčanku. TASR o tom informovala hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove Jana Ligdayová.

- Tornáda, silné búrky a požiare, ktoré počas víkendu zasiahli stred a juh Spojených štátov, si vyžiadali už najmenej 40 obetí a desiatky zranených, uviedli tamojšie úrady.

- Policajti v Žilinskom kraji odhalili 14 motoristov pod vplyvom alkoholu. Dychovú skúšku s výsledkom do jedného promile malo deväť z nich, ďalší piati vodiči nafúkali nad jedno promile.

- Severné Macedónsko po rozsiahlom požiari v nočnom klube na východe krajiny aktivovalo mechanizmus Európskej únie v oblasti civilnej ochrany a požiadalo EÚ o pomoc pri evakuácii 15 pacientov s ťažkými popáleninami.