Gruzínsky sen tvrdí, že cieľom predmetného zákona je zvýšiť transparentnosť financovania mimovládnych organizácií.
Autor TASR
Tbilisi 30. mája (TASR) - Približne 200 gruzínskych mimovládnych organizácií a médií vo štvrtok avizovalo, že sa obráti na ústavný súd a Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu a napadne kontroverzný zákon o "zahraničnom vplyve", informuje agentúra AFP.
"Všetky popredné gruzínske mimovládne organizácie a médiá podajú v najbližšej dobe na ústavnom súde spoločnú žalobu proti tomuto ruskému zákonu," povedala AFP Eka Gigauriová, výkonná riaditeľka gruzínskej pobočky Transparency International.
"Využijeme všetky domáce aj medzinárodné mechanizmy na zastavenie platnosti tohto zákona, až dokým nebude definitívne zrušený," uviedli v spoločnom vyhlásení mimovládne organizácie a médiá. Zároveň avizovali, že sa obrátia aj na Európsky súd pre ľudské práva. Predmetný zákon totiž podľa nich porušuje Európsky dohovor o ľudských právach.
Legislatíva, ktorú tento týždeň definitívne schválil gruzínsky parlament, je prirovnávaná k obdobnej, ktorá platí v Rusku a je používaná na umlčanie tamojšieho disentu. Kritizuje ju gruzínska opozícia aj Západ a v tejto krajine, ktorá ašpiruje na členstvo v EÚ, vyvoláva masové protesty. Brusel aj Washington označili zákon za nedemokratický a upozornili, že Tbilisi sa jeho prijatím odkláňa od svojho európskeho smerovania.
Na základe predmetného Zákona o transparentnosti zahraničného vplyvu sa každá nezávislá mimovládna alebo mediálna organizácia musí zaregistrovať ako "organizácia sledujúca záujmy cudzej mocnosti", ak na svoje financovanie získa viac než 20 percent prostriedkov zo zahraničia.
Poslanci gruzínskeho parlamentu ho v utorok definitívne schválili po tom, ako prelomili veto prezidentky Salome Zurabišviliovej z 18. mája. Krok bol vopred jasný, keďže na prelomenie prezidentkinho veta mali dosť mandátov.
Opozičné strany a ľudskoprávne skupiny sa teraz obávajú okrem iného aj toho, že vládnuca strana Gruzínsky sen využije zákon na sprísnenie kontroly volebných pozorovateľov a novinárov už počas októbrových parlamentných volieb.
Gruzínsky sen tvrdí, že cieľom predmetného zákona je zvýšiť transparentnosť financovania mimovládnych organizácií. Takúto legislatívnu normu sa snažila zaviesť už vlani, pre masové protesty ju však z rokovania parlamentu stiahla.
"Všetky popredné gruzínske mimovládne organizácie a médiá podajú v najbližšej dobe na ústavnom súde spoločnú žalobu proti tomuto ruskému zákonu," povedala AFP Eka Gigauriová, výkonná riaditeľka gruzínskej pobočky Transparency International.
"Využijeme všetky domáce aj medzinárodné mechanizmy na zastavenie platnosti tohto zákona, až dokým nebude definitívne zrušený," uviedli v spoločnom vyhlásení mimovládne organizácie a médiá. Zároveň avizovali, že sa obrátia aj na Európsky súd pre ľudské práva. Predmetný zákon totiž podľa nich porušuje Európsky dohovor o ľudských právach.
Legislatíva, ktorú tento týždeň definitívne schválil gruzínsky parlament, je prirovnávaná k obdobnej, ktorá platí v Rusku a je používaná na umlčanie tamojšieho disentu. Kritizuje ju gruzínska opozícia aj Západ a v tejto krajine, ktorá ašpiruje na členstvo v EÚ, vyvoláva masové protesty. Brusel aj Washington označili zákon za nedemokratický a upozornili, že Tbilisi sa jeho prijatím odkláňa od svojho európskeho smerovania.
Na základe predmetného Zákona o transparentnosti zahraničného vplyvu sa každá nezávislá mimovládna alebo mediálna organizácia musí zaregistrovať ako "organizácia sledujúca záujmy cudzej mocnosti", ak na svoje financovanie získa viac než 20 percent prostriedkov zo zahraničia.
Poslanci gruzínskeho parlamentu ho v utorok definitívne schválili po tom, ako prelomili veto prezidentky Salome Zurabišviliovej z 18. mája. Krok bol vopred jasný, keďže na prelomenie prezidentkinho veta mali dosť mandátov.
Opozičné strany a ľudskoprávne skupiny sa teraz obávajú okrem iného aj toho, že vládnuca strana Gruzínsky sen využije zákon na sprísnenie kontroly volebných pozorovateľov a novinárov už počas októbrových parlamentných volieb.
Gruzínsky sen tvrdí, že cieľom predmetného zákona je zvýšiť transparentnosť financovania mimovládnych organizácií. Takúto legislatívnu normu sa snažila zaviesť už vlani, pre masové protesty ju však z rokovania parlamentu stiahla.