Vízové obmedzenia sa majú týkať Gruzíncov, ktorí podľa USA podkopávajú demokraciu vo svojej vlasti.
Autor TASR
Tbilisi/Washington 7. júna (TASR) - Gruzínska vicepremiérka a ministerka kultúry Tea Culukianiová označila za "ďalšiu chybu" rozhodnutie Washingtonu zaviesť vízové obmedzenia voči približne trom desiatkam gruzínskych občanov, informuje agentúra Reuters. USA takýto krok oznámili vo štvrtok v reakcii na kontroverzný zákon o zahraničnom vplyve, ktorý Tbilisi v pondelok definitívne prijalo.
"Je to len ďalšia chyba, ktorú na ich aj našu škodu robia Spojené štáty vo vzťahu k svojim strategickým partnerom. Pravdepodobne to nie je prvá chyba. A musíme predpokladať, že budú aj ďalšie," povedala Culukianiová miestnym médiám.
Vízové obmedzenia sa majú týkať Gruzíncov, ktorí podľa USA podkopávajú demokraciu vo svojej vlasti. Medzi takto sankcionovanými sú členovia vládnucej strany Gruzínsky sen, poslanci tamojšieho parlamentu či príslušníci bezpečnostných zložiek.
Ide o dosiaľ prvú várku vízových obmedzení, ktoré USA v súvislosti so zmienenou legislatívou avizovali už koncom mája. Informovali vtedy tiež, že prehodnotia aj vzťahy a spoluprácu s Gruzínskom. USA teraz Tbilisi varovali, že ak svoje konanie neprehodnotí, sú pripravené prijať aj ďalšie opatrenia.
Kontroverzný zákon o zahraničnom vplyve v pondelok podpísal predseda gruzínskeho parlamentu Šalva Papuašvili. Samotnému podpísaniu predchádzalo 28. mája hlasovanie gruzínskeho parlamentu, ktorý nezobral do úvahy pripomienky prezidentky Salome Zurabišviliovej a prehlasoval jej veto pomerom hlasov 84 k štyrom.
Gruzínsky sen tak dosiahol schválenie návrhu tohto zákona o transparentnosti zahraničného vplyvu až na druhý pokus – vlani podobný návrh vládnuca strana stiahla po masových protestoch a stretoch medzi demonštrantmi a bezpečnostnými zložkami. Tento rok však vláda a jej prívrženci legislatívu schválili aj napriek protestom desaťtisícov občanov a odmietavému postoju medzinárodných partnerov Gruzínska vrátane Európskej únie.
EÚ a mnohé západné štáty varovali, že zákon, ktorý je podobný ruskej legislatíve o zahraničných agentoch, bude prekážkou na ceste Gruzínska do EÚ. V súlade s touto legislatívou sa teraz každá nezávislá mimovládna alebo mediálna organizácia v Gruzínsku bude musieť zaregistrovať ako "organizácia sledujúca záujmy cudzej mocnosti", ak na svoje financovanie získava viac než 20 percent prostriedkov zo zahraničia.
"Je to len ďalšia chyba, ktorú na ich aj našu škodu robia Spojené štáty vo vzťahu k svojim strategickým partnerom. Pravdepodobne to nie je prvá chyba. A musíme predpokladať, že budú aj ďalšie," povedala Culukianiová miestnym médiám.
Vízové obmedzenia sa majú týkať Gruzíncov, ktorí podľa USA podkopávajú demokraciu vo svojej vlasti. Medzi takto sankcionovanými sú členovia vládnucej strany Gruzínsky sen, poslanci tamojšieho parlamentu či príslušníci bezpečnostných zložiek.
Ide o dosiaľ prvú várku vízových obmedzení, ktoré USA v súvislosti so zmienenou legislatívou avizovali už koncom mája. Informovali vtedy tiež, že prehodnotia aj vzťahy a spoluprácu s Gruzínskom. USA teraz Tbilisi varovali, že ak svoje konanie neprehodnotí, sú pripravené prijať aj ďalšie opatrenia.
Kontroverzný zákon o zahraničnom vplyve v pondelok podpísal predseda gruzínskeho parlamentu Šalva Papuašvili. Samotnému podpísaniu predchádzalo 28. mája hlasovanie gruzínskeho parlamentu, ktorý nezobral do úvahy pripomienky prezidentky Salome Zurabišviliovej a prehlasoval jej veto pomerom hlasov 84 k štyrom.
Gruzínsky sen tak dosiahol schválenie návrhu tohto zákona o transparentnosti zahraničného vplyvu až na druhý pokus – vlani podobný návrh vládnuca strana stiahla po masových protestoch a stretoch medzi demonštrantmi a bezpečnostnými zložkami. Tento rok však vláda a jej prívrženci legislatívu schválili aj napriek protestom desaťtisícov občanov a odmietavému postoju medzinárodných partnerov Gruzínska vrátane Európskej únie.
EÚ a mnohé západné štáty varovali, že zákon, ktorý je podobný ruskej legislatíve o zahraničných agentoch, bude prekážkou na ceste Gruzínska do EÚ. V súlade s touto legislatívou sa teraz každá nezávislá mimovládna alebo mediálna organizácia v Gruzínsku bude musieť zaregistrovať ako "organizácia sledujúca záujmy cudzej mocnosti", ak na svoje financovanie získava viac než 20 percent prostriedkov zo zahraničia.