Kritici tvrdia, že pripomína zákon z roku 2012 v Rusku, ktorý sa odvtedy používa na potláčanie disentu.
Autor TASR
Tbilisi 8. marca (TASR) - Gruzínska polícia použila v utorok v Tbilisi slzotvorný plyn a vodné delo proti demonštrantom, ktorí sa zišli pred budovou parlamentu, aby vyjadrili nesúhlas s prerokúvaným zákonom o agentoch zahraničného vplyvu. Vo vyhlásení polície sa uvádza, že niekoľko príslušníkov poriadkových síl bolo zranených. Zranenia hlásili aj protestujúci, informovala agentúra AP.
Zákon, ktorý podporuje vládnuca strana Gruzínsky sen, by vyžadoval, aby sa všetky organizácie, ktoré dostávajú viac ako 20 percent svojich finančných prostriedkov zo zahraničia, zaregistrovali ako "zahraniční agenti", inak im hrozia vysoké pokuty.
Kritici tvrdia, že pripomína zákon z roku 2012 v Rusku, ktorý sa odvtedy používa na potláčanie disentu.
Na protest proti tomuto návrhu zákona sa v centre Tbilisi už niekoľko dní schádzajú jeho odporcovia. Napätá bola aj atmosféra v parlamente, kde sa v pondelok dokonca strhla bitka medzi niekoľkými zákonodarcami.
Na stranu demonštrantov sa v utorok postavila aj gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová.
"Obraciam sa k tým, ktorí dnes večer stoja na Rustaveliho triede. Som s vami, pretože reprezentujete slobodné Gruzínsko. Nikto nemá právo vziať vám vašu budúcnosť. Nikto nemá právo nastražiť vám pascu," povedala prezidentka vo svojom televíznom príhovore, pričom avizovala, že zákon bude vetovať.
Autori zákona však tvrdia, že takáto právna norma je potrebná pre transparentnosť práce subjektov financovaných zo zahraničia. AP podotkla, že parlament môže prezidentské veto prelomiť.
Medzinárodné organizácie i opozícia v krajine vyjadrili v súvislosti s návrhom zákona znepokojenie, pričom tvrdia, že je v rozpore s demokratickým vývojom Gruzínska.
Európska únia Gruzínsko upozornila, že prijatím tohto zákona by poškodilo svoje vyhliadky na vstup do bloku.
Podobný zákon už platí v Rusku, kde sa často zneužíva na pozastavenie alebo ukončenie činnosti organizácií a spravodajských médií, ktoré informujú o názoroch kritických voči vláde a Kremľu.
AP podotkla, že keď gruzínski občianski aktivisti a zástupcovia opozície zablokovali oba vchody do budovy parlamentu, skandovali: "Nie ruskému zákonu!" či "Rusi-otroci!"
Reuters dodal, že mnohí Gruzínci považujú Rusko za nepriateľa po tom, ako Moskva v 90. rokoch minulého storočia podporovala separatistov v odštiepeneckých gruzínskych regiónoch Abcházsko a Južné Osetsko. Státisíce Gruzíncov sú v dôsledku separatistických konfliktov stále vnútorne vysídlenými osobami.
Gruzínsky premiér Irakli Garibašvili v utorok v Berlíne potvrdil svoju podporu pre zákon a uviedol, že navrhované ustanovenia o zahraničných agentoch spĺňajú "európske a svetové normy".
"Budúcnosť našej krajiny nepatrí a nebude patriť cudzím agentom a služobníkom cudzích krajín," vyhlásil.
Zákon, ktorý podporuje vládnuca strana Gruzínsky sen, by vyžadoval, aby sa všetky organizácie, ktoré dostávajú viac ako 20 percent svojich finančných prostriedkov zo zahraničia, zaregistrovali ako "zahraniční agenti", inak im hrozia vysoké pokuty.
Kritici tvrdia, že pripomína zákon z roku 2012 v Rusku, ktorý sa odvtedy používa na potláčanie disentu.
Na protest proti tomuto návrhu zákona sa v centre Tbilisi už niekoľko dní schádzajú jeho odporcovia. Napätá bola aj atmosféra v parlamente, kde sa v pondelok dokonca strhla bitka medzi niekoľkými zákonodarcami.
Na stranu demonštrantov sa v utorok postavila aj gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová.
"Obraciam sa k tým, ktorí dnes večer stoja na Rustaveliho triede. Som s vami, pretože reprezentujete slobodné Gruzínsko. Nikto nemá právo vziať vám vašu budúcnosť. Nikto nemá právo nastražiť vám pascu," povedala prezidentka vo svojom televíznom príhovore, pričom avizovala, že zákon bude vetovať.
Autori zákona však tvrdia, že takáto právna norma je potrebná pre transparentnosť práce subjektov financovaných zo zahraničia. AP podotkla, že parlament môže prezidentské veto prelomiť.
Medzinárodné organizácie i opozícia v krajine vyjadrili v súvislosti s návrhom zákona znepokojenie, pričom tvrdia, že je v rozpore s demokratickým vývojom Gruzínska.
Európska únia Gruzínsko upozornila, že prijatím tohto zákona by poškodilo svoje vyhliadky na vstup do bloku.
Podobný zákon už platí v Rusku, kde sa často zneužíva na pozastavenie alebo ukončenie činnosti organizácií a spravodajských médií, ktoré informujú o názoroch kritických voči vláde a Kremľu.
AP podotkla, že keď gruzínski občianski aktivisti a zástupcovia opozície zablokovali oba vchody do budovy parlamentu, skandovali: "Nie ruskému zákonu!" či "Rusi-otroci!"
Reuters dodal, že mnohí Gruzínci považujú Rusko za nepriateľa po tom, ako Moskva v 90. rokoch minulého storočia podporovala separatistov v odštiepeneckých gruzínskych regiónoch Abcházsko a Južné Osetsko. Státisíce Gruzíncov sú v dôsledku separatistických konfliktov stále vnútorne vysídlenými osobami.
Gruzínsky premiér Irakli Garibašvili v utorok v Berlíne potvrdil svoju podporu pre zákon a uviedol, že navrhované ustanovenia o zahraničných agentoch spĺňajú "európske a svetové normy".
"Budúcnosť našej krajiny nepatrí a nebude patriť cudzím agentom a služobníkom cudzích krajín," vyhlásil.