Guaidó a skupina vojakov vyzvali 30. apríla ozbrojené sily na vojenské povstanie proti prezidentovi Madurovi.
Autor TASR
Caracas 16. mája (TASR) - Venezuelský opozičný líder Juan Guaidó vo štvrtok potvrdil, že poslal delegátov do Nórska, ktoré sa pokúša hrať úlohu sprostredkovateľa vo venezuelskej kríze. Guaidó však poprel, že prebiehajú rozhovory s vládou prezidenta Nicolása Madura o vyriešení kritickej situácie.
"V Nórsku je niekoľko vyslancov," povedal Guaidó na politickom zhromaždení vo venezuelskej metropole Caracas. Podľa tlačovej agentúry AFP dodal, že Oslo sa "pokúša robiť sprostredkovateľa" v kríze.
Ide o prvé oficiálne potvrdenie správ, že už prebiehajú pokusy o rokovania medzi venezuelskou vládou a opozíciou, zápasiacich niekoľko mesiacov o moc.
Nórska rozhlasová a televízna stanica NRK s odvolaním sa na anonymné zdroje už skôr informovala, že rozhovory sa konali "niekoľko dní" na utajenom mieste v nórskom hlavnom meste Oslo a že delegácie sa majú vo štvrtok vrátiť do Caracasu.
"Účasť Nórska na mierových procesoch či snahách o dialóg nemôžeme potvrdiť ani vyvrátiť," uviedla pre AFP hovorkyňa nórskeho ministerstva zahraničných vecí Ane Haavardsdatterová-Lundeová.
Niekoľko juhoamerických médií, napríklad denník Alnavío, takisto informovalo, že v spomínanej škandinávskej krajine sa konali rozhovory.
Podľa médií Madurovu vládu zastupovali venezuelský minister pre komunikácie Jorge Rodríguez a guvernér provincie Miranda Héctor Rodríguez.
Opozíciu zastupovali bývalý poslanec Gerardo Blyde, niekdajší minister Fernando Martínez Móttola a podpredseda Národného zhromaždenia Stalin González.
Nórsko je krajina, kde sa odovzdáva Nobelova cena za mier a kde sa podpísali dnes už nedodržiavané Mierové dohody z Osla medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi. Severský štát má teda dlhú tradíciu "pomocníka" pri mierových procesoch po celom svete, vrátane kolumbijského, keď podpísali mierovú dohodu vláda a povstalci z FARC (Revolučné ozbrojené sily Kolumbie).
Napätie vo Venezuele sa stupňuje od 23. januára, keď sa predseda parlamentu Guaidó vyhlásil za úradujúceho prezidenta. Za legitímneho lídra Venezuely ho uznalo viac než 50 krajín vrátane Spojených štátov a väčšiny krajín Južnej Ameriky.
Guaidó a skupina vojakov vyzvali 30. apríla ozbrojené sily na vojenské povstanie proti prezidentovi Madurovi. Armáda sa však na ňom odmietla podieľať a pokus zvrhnúť Madura sa skončil neúspechom. Vláda to označila za pokus o puč a viac než desiatku opozičných zákonodarcov obvinila zo zrady.
Za posledné tri roky muselo Venezuelu v dôsledku zlej hospodárskej situácie a hyperinflácie opustiť 3,5 milióna ľudí.
"V Nórsku je niekoľko vyslancov," povedal Guaidó na politickom zhromaždení vo venezuelskej metropole Caracas. Podľa tlačovej agentúry AFP dodal, že Oslo sa "pokúša robiť sprostredkovateľa" v kríze.
Ide o prvé oficiálne potvrdenie správ, že už prebiehajú pokusy o rokovania medzi venezuelskou vládou a opozíciou, zápasiacich niekoľko mesiacov o moc.
Nórska rozhlasová a televízna stanica NRK s odvolaním sa na anonymné zdroje už skôr informovala, že rozhovory sa konali "niekoľko dní" na utajenom mieste v nórskom hlavnom meste Oslo a že delegácie sa majú vo štvrtok vrátiť do Caracasu.
"Účasť Nórska na mierových procesoch či snahách o dialóg nemôžeme potvrdiť ani vyvrátiť," uviedla pre AFP hovorkyňa nórskeho ministerstva zahraničných vecí Ane Haavardsdatterová-Lundeová.
Niekoľko juhoamerických médií, napríklad denník Alnavío, takisto informovalo, že v spomínanej škandinávskej krajine sa konali rozhovory.
Podľa médií Madurovu vládu zastupovali venezuelský minister pre komunikácie Jorge Rodríguez a guvernér provincie Miranda Héctor Rodríguez.
Opozíciu zastupovali bývalý poslanec Gerardo Blyde, niekdajší minister Fernando Martínez Móttola a podpredseda Národného zhromaždenia Stalin González.
Nórsko je krajina, kde sa odovzdáva Nobelova cena za mier a kde sa podpísali dnes už nedodržiavané Mierové dohody z Osla medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi. Severský štát má teda dlhú tradíciu "pomocníka" pri mierových procesoch po celom svete, vrátane kolumbijského, keď podpísali mierovú dohodu vláda a povstalci z FARC (Revolučné ozbrojené sily Kolumbie).
Napätie vo Venezuele sa stupňuje od 23. januára, keď sa predseda parlamentu Guaidó vyhlásil za úradujúceho prezidenta. Za legitímneho lídra Venezuely ho uznalo viac než 50 krajín vrátane Spojených štátov a väčšiny krajín Južnej Ameriky.
Guaidó a skupina vojakov vyzvali 30. apríla ozbrojené sily na vojenské povstanie proti prezidentovi Madurovi. Armáda sa však na ňom odmietla podieľať a pokus zvrhnúť Madura sa skončil neúspechom. Vláda to označila za pokus o puč a viac než desiatku opozičných zákonodarcov obvinila zo zrady.
Za posledné tri roky muselo Venezuelu v dôsledku zlej hospodárskej situácie a hyperinflácie opustiť 3,5 milióna ľudí.