Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Orbán a jeho kabinet by prostredníctvom nového zákona mohli vyvinúť ešte väčší tlak na nezávislé médiá a organizácie občianskej spoločnosti, ako aj na opozičné strany.
Autor TASR
Budapešť 13. novembra (TASR) - Zámer maďarskej vládnej strany Fidesz predložiť v utorok parlamentu návrh zákona o ochrane "suverenity" Maďarska vyvoláva obavy miestnej opozície, mimovládnych organizácií a nezávislých médií. Podľa kritikov ide o pokus premiéra Viktora Orbána umlčať zostávajúce kritické hlasy a ďalej si upevniť moc. Upozornil na to v pondelok portál britského denníka The Guardian, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Orbán a jeho kabinet by prostredníctvom nového zákona mohli vyvinúť ešte väčší tlak na nezávislé médiá a organizácie občianskej spoločnosti, ako aj na opozičné strany. Navrhovaná legislatíva by mala vytvoriť nový orgán, ktorý by mal vyšetrovať údajné aktivity ohrozujúce "suverenitu" Maďarska, píše portál Guardian.
Vedenie Fideszu už oznámilo niektoré detaily svojich plánov a naznačilo, že nová legislatíva sa môže vzťahovať na zahraničné financovanie politických strán, a možno aj na médiá a mimovládne organizácie, ktoré sú podľa Orbánových tvrdení pod vplyvom Washingtonu či Bruselu.
Podľa servera media1.hu sa do ústavy a trestného zákona zakomponujú nové pravidlá na obmedzenie činnosti "novinárov, pseudocivilov a dolárových politikov financovaných zo zahraničia".
O príslušnom zámere kabinetu Orbána informoval v polovici septembra predseda frakcie Fideszu Máté Kocsis.
Server media1.hu vtedy upozornil na marcový analytický článok na webovej stránke vláde blízkeho inštitútu XXI. Század Intézet pod názvom "Suverenita médií v ohrození – zdroje a donori médií financovaných zo zahraničia". V článku sú ako riziko pre suverenitu Maďarska označené médiá 444, Partizán, Telex, RTL, Slobodná Európa, Átlátszó, Direkt36, K-Monitor a Litmus. Suverenitu Maďarska ale podľa uvedeného článku ohrozujú aj orgány a tendre Európskej únie, veľvyslanectvá Holandska a Spojených štátov, všetky zahraničné nadácie, vládne agentúry, veľké korporácie či neziskové organizácie, ktoré akýmkoľvek spôsobom finančne podporili tieto médiá.
Server hirklikk.hu v tejto súvislosti v septembri uviedol, že podobná legislatíva (Zákon o zahraničných agentoch) existuje už aj v Rusku a slúži na stigmatizáciu médií využívajúcich aj zahraničné finančné zdroje. Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu minulý rok konštatoval, že tento zákon je v rozpore s medzinárodnými dohovormi.
Orbán a jeho kabinet by prostredníctvom nového zákona mohli vyvinúť ešte väčší tlak na nezávislé médiá a organizácie občianskej spoločnosti, ako aj na opozičné strany. Navrhovaná legislatíva by mala vytvoriť nový orgán, ktorý by mal vyšetrovať údajné aktivity ohrozujúce "suverenitu" Maďarska, píše portál Guardian.
Vedenie Fideszu už oznámilo niektoré detaily svojich plánov a naznačilo, že nová legislatíva sa môže vzťahovať na zahraničné financovanie politických strán, a možno aj na médiá a mimovládne organizácie, ktoré sú podľa Orbánových tvrdení pod vplyvom Washingtonu či Bruselu.
Podľa servera media1.hu sa do ústavy a trestného zákona zakomponujú nové pravidlá na obmedzenie činnosti "novinárov, pseudocivilov a dolárových politikov financovaných zo zahraničia".
O príslušnom zámere kabinetu Orbána informoval v polovici septembra predseda frakcie Fideszu Máté Kocsis.
Server media1.hu vtedy upozornil na marcový analytický článok na webovej stránke vláde blízkeho inštitútu XXI. Század Intézet pod názvom "Suverenita médií v ohrození – zdroje a donori médií financovaných zo zahraničia". V článku sú ako riziko pre suverenitu Maďarska označené médiá 444, Partizán, Telex, RTL, Slobodná Európa, Átlátszó, Direkt36, K-Monitor a Litmus. Suverenitu Maďarska ale podľa uvedeného článku ohrozujú aj orgány a tendre Európskej únie, veľvyslanectvá Holandska a Spojených štátov, všetky zahraničné nadácie, vládne agentúry, veľké korporácie či neziskové organizácie, ktoré akýmkoľvek spôsobom finančne podporili tieto médiá.
Server hirklikk.hu v tejto súvislosti v septembri uviedol, že podobná legislatíva (Zákon o zahraničných agentoch) existuje už aj v Rusku a slúži na stigmatizáciu médií využívajúcich aj zahraničné finančné zdroje. Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu minulý rok konštatoval, že tento zákon je v rozpore s medzinárodnými dohovormi.
