Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Poskytovanie pomoci je podľa Guterresa čoraz ťažšie v dôsledku obmedzení, ktoré vlády a iné strany zapojené do konfliktov uvaľujú na pohyb humanitárneho tovaru, ako aj pomalé vízové a colné procesy.
Autor TASR
New York 17. júla (TASR) - Na globálnu smršť humanitárnych kríz, ktoré sú znásobované neutíchajúcimi útokmi na humanitárnych a zdravotníckych pracovníkov, doplácajú najmä civilisti, povedal v piatok generálny tajomník OSN António Guterres, ktorého cituje agentúra AP.
Šéf Organizácie Spojených národov ďalej poznamenal, že ľudskoprávne organizácie vrátane OSN nestíhajú napĺňať svetové humanitárne potreby, ktoré sú v dôsledku pandémie koronavírusu stále väčšie.
"Nachádzame sa v neprebádaných vodách... Samotný rozsah humanitárnych potrieb nikdy nebol väčší... Organizácia Spojených národov a naši partneri sa tento rok snažia zabezpečiť pomoc pre 160 miliónov ľudí, vôbec najviac z dejinách," uviedol Guterres. Spomenul konkrétne situácie v severoetiópskom štáte Tigraj, Afganistane, Jemene a Sýrii, a to ako príklady "krvavých humanitárnych kríz".
Svetová zdravotnícka organizácia podľa Guterresa od začiatku roka eviduje 568 incidentov v súvislosti s poskytovaním zdravotníckej starostlivosti v 14 konfliktných zónach, pri ktorých zahynulo 114 zdravotníkov a pacientov.
Medzi spomínané incidenty patrí aj streľba, bombardovanie, vyhrážky, krádeže a militarizácia zdravotníckych zariadení.
Poskytovanie pomoci je podľa Guterresa čoraz ťažšie v dôsledku obmedzení, ktoré vlády a iné strany zapojené do konfliktov uvaľujú na pohyb humanitárneho tovaru, ako aj pomalé vízové a colné procesy, zdržiavanie na kontrolných miestach a vysoké dane či poplatky za tovar.
Guterres vyzval vlády, aby zabezpečili, že "protiteroristické operácie nebudú narúšať tie humanitárne". Zároveň vyzval Bezpečnostnú radu OSN, aby okamžite podnikla rázne kroky a podporila rezolúcie o ochrane civilistov, humanitárnych a zdravotníckych pracovníkov, ako aj nemocníc, škôl a vodných zariadení.
Generálny riaditeľ Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK) Robert Mardini vyjadril súhlas s vyjadrením šéfa OSN a Bezpečnostnej rade OSN predostrel tri problémové oblasti, ktoré jeho organizácia identifikovala.
Sú nimi politizácia a manipulácia humanitárnej pomoci, krajiny trvajúce na ozbrojených eskortách tovaru, čo má však často za následok "menej bezpečnosti a viac incidentov", a "rastúci negatívny vplyv sankcií a protiteroristických opatrení na (schopnosť poskytnúť) humanitárnu pomoc."
Šéf Organizácie Spojených národov ďalej poznamenal, že ľudskoprávne organizácie vrátane OSN nestíhajú napĺňať svetové humanitárne potreby, ktoré sú v dôsledku pandémie koronavírusu stále väčšie.
"Nachádzame sa v neprebádaných vodách... Samotný rozsah humanitárnych potrieb nikdy nebol väčší... Organizácia Spojených národov a naši partneri sa tento rok snažia zabezpečiť pomoc pre 160 miliónov ľudí, vôbec najviac z dejinách," uviedol Guterres. Spomenul konkrétne situácie v severoetiópskom štáte Tigraj, Afganistane, Jemene a Sýrii, a to ako príklady "krvavých humanitárnych kríz".
Svetová zdravotnícka organizácia podľa Guterresa od začiatku roka eviduje 568 incidentov v súvislosti s poskytovaním zdravotníckej starostlivosti v 14 konfliktných zónach, pri ktorých zahynulo 114 zdravotníkov a pacientov.
Medzi spomínané incidenty patrí aj streľba, bombardovanie, vyhrážky, krádeže a militarizácia zdravotníckych zariadení.
Poskytovanie pomoci je podľa Guterresa čoraz ťažšie v dôsledku obmedzení, ktoré vlády a iné strany zapojené do konfliktov uvaľujú na pohyb humanitárneho tovaru, ako aj pomalé vízové a colné procesy, zdržiavanie na kontrolných miestach a vysoké dane či poplatky za tovar.
Guterres vyzval vlády, aby zabezpečili, že "protiteroristické operácie nebudú narúšať tie humanitárne". Zároveň vyzval Bezpečnostnú radu OSN, aby okamžite podnikla rázne kroky a podporila rezolúcie o ochrane civilistov, humanitárnych a zdravotníckych pracovníkov, ako aj nemocníc, škôl a vodných zariadení.
Generálny riaditeľ Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK) Robert Mardini vyjadril súhlas s vyjadrením šéfa OSN a Bezpečnostnej rade OSN predostrel tri problémové oblasti, ktoré jeho organizácia identifikovala.
Sú nimi politizácia a manipulácia humanitárnej pomoci, krajiny trvajúce na ozbrojených eskortách tovaru, čo má však často za následok "menej bezpečnosti a viac incidentov", a "rastúci negatívny vplyv sankcií a protiteroristických opatrení na (schopnosť poskytnúť) humanitárnu pomoc."
