Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Generálny tajomník OSN António Guterres pripomenul, že vedci varujú pred globálnym otepľovaním už desaťročia.
Autor TASR
New York 11. septembra (TASR) - Generálny tajomník OSN António Guterres varoval, že svet je vystavený "priamej existenčnej hrozbe" a musí sa rýchlo zbaviť závislosti od fosílnych palív, aby zabránil "nezadržateľnej klimatickej zmene".
Guterres označil túto krízu za naliehavú a vyzval vlády, aby "prelomili paralýzu" nečinnosti, pokým nebude neskoro, informovali agentúry AP a DPA.
"Klimatická zmena postupuje rýchlejšie než my," povedal v pondelok šéf svetovej organizácie v prejave v jej newyorskom sídle. "Musíme zabrzdiť smrtiace emisie skleníkových plynov a dávať impulz klimatickým opatreniam."
Guterres zdôraznil, že ľudia všade na svete zažívajú rekordné teploty, pričom extrémne vlny horúčav, lesné požiare, búrky a záplavy "zanechávajú za sebou smrť a devastáciu".
Ako príklady spomenul indický štát Kérala, kde nedávno došlo k najhorším monzúnovým záplavám v Indii za celé desaťročia; takmer 3000 obetí vlaňajšieho hurikánu Maria na Portoriku; roztápajúci sa arktický ľad; rozsiahle lesné požiare; okysľovanie oceánov, ktoré ohrozuje potravové reťazce, a vysokú koncentráciu oxidu uhličitého v atmosfére, ohrozujúcu potravinovú bezpečnosť miliárd ľudí.
Guterres pripomenul, že vedci varujú pred globálnym otepľovaním už desaťročia, avšak "príliš mnoho lídrov odmieta počúvať a príliš málo z nich koná".
Keď približne 190 krajín sveta podpísalo v roku 2015 parížsku klimatickú dohodu, zhodli sa na snahe udržať do roku 2100 nárast celosvetových teplôt pod hranicou dvoch stupňov Celzia oproti hodnotám spred priemyselnej revolúcie, ako aj na úsilí obmedziť tento nárast čo najbližšie k úrovni 1,5 stupňa Celzia.
"Tieto ciele boli to najmenej, aby sa zabránilo najhorším dôsledkom klimatickej zmeny," povedal Guterres. "Vedci nám však hovoria, že sme ďaleko" od ich naplnenia, konštatoval s tým, že podľa štúdie OSN sú doterajšie záväzky signatárov parížskej dohody len tretinou z toho, čo je potrebné.
"Musíme rýchlo ukončiť našu závislosť od fosílnych palív. Musíme ich nahradiť čistou energiou z vody, vetra a slnka. Musíme zastaviť odlesňovanie, obnoviť degradované lesy a zmeniť to, ako farmárčime," vyzval s tým, že alternatívou je "temná a nebezpečná budúcnosť".
"Ak nezmeníme naše smerovanie do roku 2020, riskujeme, že premeškáme bod, v ktorom sa môžeme vyhnúť nezadržateľnej klimatickej zmene - s katastrofálnymi dôsledkami pre ľudí a všetky prírodné systémy, ktoré nás udržujú nažive," varoval.
"Od toho, ako sa postavíme ku klimatickej výzve, nezávisí nič menej než naša budúcnosť a osud ľudstva," vyhlásil Guterres.
Dodal, že s cieľom urobiť z klimatických opatrení prioritu medzinárodnej agendy zvolá na september 2019 klimatický summit svetových lídrov. Nabádať ich na zvýšenie aktivít bude aj na tohtoročnom Valnom zhromaždení OSN o dva týždne.
Guterres označil túto krízu za naliehavú a vyzval vlády, aby "prelomili paralýzu" nečinnosti, pokým nebude neskoro, informovali agentúry AP a DPA.
"Klimatická zmena postupuje rýchlejšie než my," povedal v pondelok šéf svetovej organizácie v prejave v jej newyorskom sídle. "Musíme zabrzdiť smrtiace emisie skleníkových plynov a dávať impulz klimatickým opatreniam."
Guterres zdôraznil, že ľudia všade na svete zažívajú rekordné teploty, pričom extrémne vlny horúčav, lesné požiare, búrky a záplavy "zanechávajú za sebou smrť a devastáciu".
Ako príklady spomenul indický štát Kérala, kde nedávno došlo k najhorším monzúnovým záplavám v Indii za celé desaťročia; takmer 3000 obetí vlaňajšieho hurikánu Maria na Portoriku; roztápajúci sa arktický ľad; rozsiahle lesné požiare; okysľovanie oceánov, ktoré ohrozuje potravové reťazce, a vysokú koncentráciu oxidu uhličitého v atmosfére, ohrozujúcu potravinovú bezpečnosť miliárd ľudí.
Guterres pripomenul, že vedci varujú pred globálnym otepľovaním už desaťročia, avšak "príliš mnoho lídrov odmieta počúvať a príliš málo z nich koná".
Keď približne 190 krajín sveta podpísalo v roku 2015 parížsku klimatickú dohodu, zhodli sa na snahe udržať do roku 2100 nárast celosvetových teplôt pod hranicou dvoch stupňov Celzia oproti hodnotám spred priemyselnej revolúcie, ako aj na úsilí obmedziť tento nárast čo najbližšie k úrovni 1,5 stupňa Celzia.
"Tieto ciele boli to najmenej, aby sa zabránilo najhorším dôsledkom klimatickej zmeny," povedal Guterres. "Vedci nám však hovoria, že sme ďaleko" od ich naplnenia, konštatoval s tým, že podľa štúdie OSN sú doterajšie záväzky signatárov parížskej dohody len tretinou z toho, čo je potrebné.
"Musíme rýchlo ukončiť našu závislosť od fosílnych palív. Musíme ich nahradiť čistou energiou z vody, vetra a slnka. Musíme zastaviť odlesňovanie, obnoviť degradované lesy a zmeniť to, ako farmárčime," vyzval s tým, že alternatívou je "temná a nebezpečná budúcnosť".
"Ak nezmeníme naše smerovanie do roku 2020, riskujeme, že premeškáme bod, v ktorom sa môžeme vyhnúť nezadržateľnej klimatickej zmene - s katastrofálnymi dôsledkami pre ľudí a všetky prírodné systémy, ktoré nás udržujú nažive," varoval.
"Od toho, ako sa postavíme ku klimatickej výzve, nezávisí nič menej než naša budúcnosť a osud ľudstva," vyhlásil Guterres.
Dodal, že s cieľom urobiť z klimatických opatrení prioritu medzinárodnej agendy zvolá na september 2019 klimatický summit svetových lídrov. Nabádať ich na zvýšenie aktivít bude aj na tohtoročnom Valnom zhromaždení OSN o dva týždne.
