Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na dvojdňovom Valnom zhromaždení OSN, ktoré sa koná v dňoch 3.- 4. decembra, vystúpia predstavitelia viac ako 100 štátov prostredníctvom vopred nahratých videí.
Autor TASR
New York 4. decembra (TASR) - Generálny tajomník OSN António Guterres vo štvrtok varoval pred následkami pandémie koronavírusu, s ktorými môže aj po rýchlom schválení vakcín podľa neho svet bojovať ešte niekoľko desaťročí.
Týmito slovami Guterres otvoril mimoriadne zasadnutie Valného zhromaždenia OSN zameraného na medzinárodnú koordináciu boja proti koronavírusu, ktoré sa pre pandémiu koná vo virtuálnej podobe, píše agentúra AFP.
Guterres vo svojom prejave vyzdvihol rýchly pokrok v príprave na očkovanie proti vírusu, no zároveň upozornil na to, že vakcíny nemôžu byť považované za "všeliek" proti následkom pandémie.
Vakcína podľa neho "nedokáže odčiniť skazu," ktorú po seba pandémia zanechá a ktorá bude ľudstvo sprevádzať nasledujúce roky, ak nie desaťročia. Ako príklad uviedol narastajúcu chudobu či hladomor, ako aj katastrofálne ekonomické následky. "Čelíme najväčšiemu svetovému hospodárskemu poklesu za posledných osem desaťročí," pripomenul Guterres.
Vo svojom prejave tiež opätovne zopakoval slová o vakcíne ako o "globálnom verejnom dobre". Aj preto je podľa neho dôležité, aby sa podarilo vyzbierať chýbajúcich 4,3 miliardy dolárov potrebných na dofinancovanie projektu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) s názvom COVAX, ktorého úlohou je zaistiť prístup k budúcej vakcíne proti ochoreniu COVID-19 aj krajinám s nízkym a stredným príjmom.
Do tohto projektu sa už zapojilo viac ako 180 sveta, významnými výnimkami sú však Spojené štáty a Rusko. Dosluhujúci americký prezident Donald Trump preferuje prednostne zaočkovať amerických občanov. Rusko nedávno oznámilo, že je pripravené spustiť očkovanie vlastnou vakcínou Sputnik V, viaceré štáty sú však voči jej účinnosti skeptické, pripomína AFP.
Na Valnom zhromaždení vystúpil aj predseda Európskej rady Charles Michel, ktorý vyzval na podpísanie medzinárodnej zmluvy pojednávajúcej o pandemickej situácii. Zmluva pod záštitou WHO by podľa neho pomohla koordinácii výskumu, medzištátnemu zdieľaniu informácií a zaisteniu dostupnej zdravotnej pomoci pre všetkých občanov.
Michel vo svojom prejave kritizoval nepripravenosť štátov na príchod pandémie, ktorá sa však podľa neho dala predvídať. "Vedeli sme, že svet by potenciálne mohla silne zasiahnuť pandémia. A aj napriek tomu nás zaskočila nepripravených," povedal. Na druhej strane však šéf Európskej rady vyzdvihol "bezprecedentnú globálnu spoluprácu" na rýchlom vývoji vakcín.
Dohoda, akú Michel navrhuje, by však pravdepodobne narazila na kritiku USA. Prezident Trump, ktorý prednedávnom avizoval vystúpenie Spojených štátov z WHO, tiež odmieta medzištátne zdieľanie pripravovaných vakcín, pripomína AFP.
Na dvojdňovom Valnom zhromaždení OSN, ktoré sa koná v dňoch 3.-4. decembra, vystúpia predstavitelia viac ako 100 štátov prostredníctvom vopred nahratých videí. Diplomati však neočakávajú dosiahnutie žiadnych významnejších opatrení v súvislosti s pandémiou koronavírusu bezprostrednej po skončení zhromaždenia, pripomína agentúra AFP.
Týmito slovami Guterres otvoril mimoriadne zasadnutie Valného zhromaždenia OSN zameraného na medzinárodnú koordináciu boja proti koronavírusu, ktoré sa pre pandémiu koná vo virtuálnej podobe, píše agentúra AFP.
Guterres vo svojom prejave vyzdvihol rýchly pokrok v príprave na očkovanie proti vírusu, no zároveň upozornil na to, že vakcíny nemôžu byť považované za "všeliek" proti následkom pandémie.
Vakcína podľa neho "nedokáže odčiniť skazu," ktorú po seba pandémia zanechá a ktorá bude ľudstvo sprevádzať nasledujúce roky, ak nie desaťročia. Ako príklad uviedol narastajúcu chudobu či hladomor, ako aj katastrofálne ekonomické následky. "Čelíme najväčšiemu svetovému hospodárskemu poklesu za posledných osem desaťročí," pripomenul Guterres.
Vo svojom prejave tiež opätovne zopakoval slová o vakcíne ako o "globálnom verejnom dobre". Aj preto je podľa neho dôležité, aby sa podarilo vyzbierať chýbajúcich 4,3 miliardy dolárov potrebných na dofinancovanie projektu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) s názvom COVAX, ktorého úlohou je zaistiť prístup k budúcej vakcíne proti ochoreniu COVID-19 aj krajinám s nízkym a stredným príjmom.
Do tohto projektu sa už zapojilo viac ako 180 sveta, významnými výnimkami sú však Spojené štáty a Rusko. Dosluhujúci americký prezident Donald Trump preferuje prednostne zaočkovať amerických občanov. Rusko nedávno oznámilo, že je pripravené spustiť očkovanie vlastnou vakcínou Sputnik V, viaceré štáty sú však voči jej účinnosti skeptické, pripomína AFP.
Na Valnom zhromaždení vystúpil aj predseda Európskej rady Charles Michel, ktorý vyzval na podpísanie medzinárodnej zmluvy pojednávajúcej o pandemickej situácii. Zmluva pod záštitou WHO by podľa neho pomohla koordinácii výskumu, medzištátnemu zdieľaniu informácií a zaisteniu dostupnej zdravotnej pomoci pre všetkých občanov.
Michel vo svojom prejave kritizoval nepripravenosť štátov na príchod pandémie, ktorá sa však podľa neho dala predvídať. "Vedeli sme, že svet by potenciálne mohla silne zasiahnuť pandémia. A aj napriek tomu nás zaskočila nepripravených," povedal. Na druhej strane však šéf Európskej rady vyzdvihol "bezprecedentnú globálnu spoluprácu" na rýchlom vývoji vakcín.
Dohoda, akú Michel navrhuje, by však pravdepodobne narazila na kritiku USA. Prezident Trump, ktorý prednedávnom avizoval vystúpenie Spojených štátov z WHO, tiež odmieta medzištátne zdieľanie pripravovaných vakcín, pripomína AFP.
Na dvojdňovom Valnom zhromaždení OSN, ktoré sa koná v dňoch 3.-4. decembra, vystúpia predstavitelia viac ako 100 štátov prostredníctvom vopred nahratých videí. Diplomati však neočakávajú dosiahnutie žiadnych významnejších opatrení v súvislosti s pandémiou koronavírusu bezprostrednej po skončení zhromaždenia, pripomína agentúra AFP.
