Washington 22. júna (TASR) - Klimatické geoinžinierstvo je lákavé, jeho použitie však môže mať rozsiahle nezamýšľané následky na svetový ekosystém. Napriek tomu je dôležité túto oblasť pozorne skúmať, pretože pokušenie zmierniť následky klimatických zmien rozsiahlymi zásahmi do prírodných procesov je stále silnejšie. Pre TASR to uviedla Kate Guyová z amerického inštitútu Centrum pre klímu a bezpečnosť.

Medzi geoinžinierske technológie patrí napríklad odstraňovanie oxidu uhličitého z atmosféry, odrážanie slnečného žiarenia pomocou aerosolov či sypanie fosforu a iných chemikálií do oceánu.

"Z mnohých týchto technológií som trochu nervózna, pretože nemusíme nevyhnutne poznať následky množstva z nich - či už v atmosfére alebo v oceáne," povedala.

"Ak do atmosféry alebo oceánu vypustíte hromadu chemikálií, mohlo by to mať dobré účinky spočívajúce v zmene miestnej klímy a znížení teplôt, ale nevieme, čo všetko to ovplyvní. A myslím si, že vedci vám to povedia ako prví. Proste nevieme o oblakoch a o tom, ako sa navzájom ovplyvňujú s mnohými inými systémami, dosť na to, aby sme vedeli dopredu povedať, čo sa v týchto situáciách stane," priblížila Guyová.

Medzinárodné spoločenstvo však musí podľa Guyovej tieto technológie pozorne skúmať, pretože v dobe stále citeľnejších následkov klimatických zmien je ich použitie čoraz lákavejšie.

"Myslím si, že vždy bude existovať pokušenie zo strany súkromnej firmy alebo krajiny povedať si: 'Máme tento skutočne vážny problém so suchom. Je niečo, čo môžeme urobiť, aby začalo pršať?' Ľudia budú vždy v pokušení to vyskúšať," povedala Guyová.

Riziko týchto geoinžinierských technológií podľa Guyovej znásobuje skutočnosť, že mnohé z nich sú "relatívne lacné a môžu byť jednostranne nasadené". Podľa jej slov nie je nemožné, že ich v budúcnosti použije nejaká krajina alebo neštátny aktér, či dokonca teroristická skupina.

"Hodiť do oceánu fosfor s cieľom stabilizovať miestny ekosystém stojí len niekoľko miliónov dolárov," povedala Guyová. Fosfor v oceáne podporuje rast rastlinného planktónu.

Guyová poukázala na prípad z roku 2013 v Kanade, kde skupina pôvodných obyvateľov s pomocou amerického podnikateľa Russa Georga vysypala do Tichého oceánu 100 ton železného prachu. Ako vtedy napísala agentúra Reuters, ich cieľom bolo podporiť rozkvet rias, ktoré by absorbovali oxid uhličitý a prilákali do oblasti viac rýb. Následne u týchto osôb vykonali raziu kanadské bezpečnostné zložky pre nezákonné vyhadzovanie odpadu do oceánu.

Jediným riešením je podľa Guyovej spolupráca a koordinácia vlád na úrovni medzinárodných inštitúcií.

"Ak chceme zabrániť aspoň niektorým (z možných problémov), potrebujeme v tejto súvislosti dobrú spoluprácu a právnu dohodu o tom, aké budú tresty, ak niečo takéto urobíte," priblížila Guyová a dodala, že rovnako dôležité je aj vyvinúť bezpečné metódy na skúmanie vplyvov týchto technológií.