Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Baku mieni udeliť amnestiu tým arménskym vojakom z Karabachu, ktorí zložia zbrane, uviedol pre agentúru Reuters poradca azerbajdžanského prezidenta pre zahraničnú politiku Hikmet Hadžijev.
Autor TASR
Stepanakert 22. septembra (TASR) - Arménski predstavitelia z odštiepeneckého Náhorného Karabachu v piatok oznámili, že na rokovaniach s Azerbajdžanom zatiaľ nedošlo k dohode o bezpečnostných zárukách alebo amnestii. Pokračujú aj rokovania o stiahnutí karabašských jednotiek zo spornej enklávy i o návrate civilistov, ktorí v dôsledku krátkych, ale intenzívnych bojov tento týždeň ušli zo svojich domovov v Karabachu. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters.
Baku mieni udeliť amnestiu tým arménskym vojakom z Karabachu, ktorí zložia zbrane, uviedol pre agentúru Reuters poradca azerbajdžanského prezidenta pre zahraničnú politiku Hikmet Hadžijev. Podotkol však, že časť karabašských ozbrojencov chce pokračovať v odboji proti Azerbajdžanu.
"Nevnímame to však ako veľkú bezpečnostnú výzvu," uviedol Hadžijev. Uznal však, že tento postoj "samozrejme spôsobí určité ťažkosti, ale nie v takom veľkom rozsahu".
Predstaviteľ karabašských Arménov David Babajan, ktorý je poradcom Samvela Šahramanjana — prezidenta samozvanej Republiky Arcach —, v piatok informoval, že bola dosiahnutá dohoda o prejazde humanitárneho konvoja z Arménska cez Lačinský koridor do Karabachu. Podľa Babajana je situácia v Karabachu zložitá. "Ľudia majú hlad, nie je tu elektrina, žiadne palivo - máme veľa utečencov," povedal.
Agentúra Reuters konštatuje, že budúcnosť Karabachu a 120.000 etnických Arménov, ktorí tam žijú, je neistá. Kým Azerbajdžan deklaruje, že chce tento región integrovať, karabašskí Arméni vyjadrujú obavy, že budú Azerbajdžanom prenasledovaní. Súčasne obviňujú medzinárodné spoločenstvo z ľahostajnosti k ich osudu.
Karabach je medzinárodne uznávaný ako súčasť prevažne moslimského Azerbajdžanu, ale jeho kresťanské arménske obyvateľstvo má de facto nezávislosť od odtrhnutia sa tohto regiónu vo vojne v 90. rokoch, keď sa rozpadol Sovietsky zväz.
Po vojne v roku 2020, v ktorej zvíťazil Azerbajdžan, bol arménsky premiér Nikol Pašinjan nútený akceptovať, že Azerbajdžan ovláda v spornom regióne oveľa väčšie územie.
V arménskom hlavnom meste Jerevan už štvrtý deň pokračujú protivládne protesty. Začali sa po tom, čo arménska vláda súhlasila s prímerím v Náhornom Karabachu za podmienok nastolených Azerbajdžanom. Vyplýva z nich, že región bude zbavený autonómie a dostane sa pod plnú kontrolu Azerbajdžanu. Demonštranti žiadajú, aby premiér Pašinjan odstúpil a Náhornému Karabachu bola poskytnutá vojenská a humanitárna pomoc.
Baku mieni udeliť amnestiu tým arménskym vojakom z Karabachu, ktorí zložia zbrane, uviedol pre agentúru Reuters poradca azerbajdžanského prezidenta pre zahraničnú politiku Hikmet Hadžijev. Podotkol však, že časť karabašských ozbrojencov chce pokračovať v odboji proti Azerbajdžanu.
"Nevnímame to však ako veľkú bezpečnostnú výzvu," uviedol Hadžijev. Uznal však, že tento postoj "samozrejme spôsobí určité ťažkosti, ale nie v takom veľkom rozsahu".
Predstaviteľ karabašských Arménov David Babajan, ktorý je poradcom Samvela Šahramanjana — prezidenta samozvanej Republiky Arcach —, v piatok informoval, že bola dosiahnutá dohoda o prejazde humanitárneho konvoja z Arménska cez Lačinský koridor do Karabachu. Podľa Babajana je situácia v Karabachu zložitá. "Ľudia majú hlad, nie je tu elektrina, žiadne palivo - máme veľa utečencov," povedal.
Agentúra Reuters konštatuje, že budúcnosť Karabachu a 120.000 etnických Arménov, ktorí tam žijú, je neistá. Kým Azerbajdžan deklaruje, že chce tento región integrovať, karabašskí Arméni vyjadrujú obavy, že budú Azerbajdžanom prenasledovaní. Súčasne obviňujú medzinárodné spoločenstvo z ľahostajnosti k ich osudu.
Karabach je medzinárodne uznávaný ako súčasť prevažne moslimského Azerbajdžanu, ale jeho kresťanské arménske obyvateľstvo má de facto nezávislosť od odtrhnutia sa tohto regiónu vo vojne v 90. rokoch, keď sa rozpadol Sovietsky zväz.
Po vojne v roku 2020, v ktorej zvíťazil Azerbajdžan, bol arménsky premiér Nikol Pašinjan nútený akceptovať, že Azerbajdžan ovláda v spornom regióne oveľa väčšie územie.
V arménskom hlavnom meste Jerevan už štvrtý deň pokračujú protivládne protesty. Začali sa po tom, čo arménska vláda súhlasila s prímerím v Náhornom Karabachu za podmienok nastolených Azerbajdžanom. Vyplýva z nich, že región bude zbavený autonómie a dostane sa pod plnú kontrolu Azerbajdžanu. Demonštranti žiadajú, aby premiér Pašinjan odstúpil a Náhornému Karabachu bola poskytnutá vojenská a humanitárna pomoc.
