Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kosovský premiér Ramush Haradinaj vyhlásil, že EÚ by mala mať jasnú politiku ohľadom Kosova s cieľom pokročiť v procese jeho integrácie.
Autor TASR
Belehrad 7. februára (TASR) - Srbsko musí dosiahnuť dohodu o normalizácii vzťahov s Kosovom, ak chce vstúpiť do Európskej únie. Vyhlásil to v stredu eurokomisár pre rokovania o rozšírení Johannes Hahn.
Po stretnutí so srbským prezidentom Aleksandarom Vučičom v Belehrade uviedol, že do EÚ sa nebudú prinášať s budúcimi novými členskými štátmi žiadne nevyriešené spory.
"Srbsko musí zavŕšiť a nezvratne implementovať právne záväznú dohodu s Kosovom pred tým, ako bude môcť vstúpiť," uviedol Hahn s tým, že to môže znamenať aj príležitosť, lebo nevyriešené pohraničné konflikty nie sú dobré pre žiadnu krajinu.
Eurokomisár navštívil Belehrad deň po tom, ako Európska komisia zverejnila novú stratégiu pre západný Balkán, podľa ktorej by Srbsko a Čierna Hora mohli vstúpiť do bloku v roku 2025, ak splnia všetky potrebné podmienky a uskutočnia reformy. EK tiež uviedla, že šesť balkánskych krajín si musí najprv doriešiť svoje spory.
Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska v roku 2008, ale Srbsko ani časť krajín EÚ tento krok dodnes neuznali. Podľa Vučiča by akákoľvek budúca dohoda mala byť výsledkom "kompromisu". "Srbsko nebude súhlasiť s tým, že nedostane nič, pokým ostatní dostanú všetko," uviedol. "Musí to byť kompromis, pri ktorom obaja niečo stratia pred tým, ako môžeme začať odznova."
Kosovskí lídri sa v stredu vyjadrili, že nová stratégia Európskej únie pre západný Balkán diskriminuje ich krajinu a neberie do úvahy jej úspechy. "Táto stratégia je nejasná ohľadom členstva Kosova v EÚ," vyhlásil kosovský prezident Hashim Thaci, ktorého citovala agentúra AP. Zatiaľ čo päť ďalších krajín dostalo za úlohu dovŕšiť reformy do roku 2025, pre Kosovo nie je termín určený.
Kosovský premiér Ramush Haradinaj vyhlásil, že EÚ by mala mať "jasnú politiku ohľadom Kosova s cieľom pokročiť v procese jeho integrácie".
Brusel vyzval krajiny západného Balkánu, aby vykonali komplexné reformy v kľúčových oblastiach, ako je právny štát a základné ľudské práva, boj proti korupcii a organizovanému zločinu, verejná správa či súdnictvo. Zásadne sa tiež musí zlepšiť fungovanie demokratických inštitúcií a pokračovať treba v hospodárskych reformách, aby sa vyriešili štrukturálne nedostatky, nízka konkurencieschopnosť kandidátskych krajín a vysoká miera nezamestnanosti.
Predstavitelia EK zdôraznili, že všetky krajiny tohto regiónu sa musia jednoznačne zaviazať, slovami aj činmi, že prekonajú dedičstvo minulosti a ešte pred vstupom do EÚ dospejú k zmiereniu a vyriešeniu otvorených otázok, najmä hraničných sporov. Pre Srbsko a Kosovo to znamená pokročiť pri realizácii záväznej dohody o normalizácii vzťahov.
Po stretnutí so srbským prezidentom Aleksandarom Vučičom v Belehrade uviedol, že do EÚ sa nebudú prinášať s budúcimi novými členskými štátmi žiadne nevyriešené spory.
"Srbsko musí zavŕšiť a nezvratne implementovať právne záväznú dohodu s Kosovom pred tým, ako bude môcť vstúpiť," uviedol Hahn s tým, že to môže znamenať aj príležitosť, lebo nevyriešené pohraničné konflikty nie sú dobré pre žiadnu krajinu.
Eurokomisár navštívil Belehrad deň po tom, ako Európska komisia zverejnila novú stratégiu pre západný Balkán, podľa ktorej by Srbsko a Čierna Hora mohli vstúpiť do bloku v roku 2025, ak splnia všetky potrebné podmienky a uskutočnia reformy. EK tiež uviedla, že šesť balkánskych krajín si musí najprv doriešiť svoje spory.
Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska v roku 2008, ale Srbsko ani časť krajín EÚ tento krok dodnes neuznali. Podľa Vučiča by akákoľvek budúca dohoda mala byť výsledkom "kompromisu". "Srbsko nebude súhlasiť s tým, že nedostane nič, pokým ostatní dostanú všetko," uviedol. "Musí to byť kompromis, pri ktorom obaja niečo stratia pred tým, ako môžeme začať odznova."
Kosovskí lídri sa v stredu vyjadrili, že nová stratégia Európskej únie pre západný Balkán diskriminuje ich krajinu a neberie do úvahy jej úspechy. "Táto stratégia je nejasná ohľadom členstva Kosova v EÚ," vyhlásil kosovský prezident Hashim Thaci, ktorého citovala agentúra AP. Zatiaľ čo päť ďalších krajín dostalo za úlohu dovŕšiť reformy do roku 2025, pre Kosovo nie je termín určený.
Kosovský premiér Ramush Haradinaj vyhlásil, že EÚ by mala mať "jasnú politiku ohľadom Kosova s cieľom pokročiť v procese jeho integrácie".
Brusel vyzval krajiny západného Balkánu, aby vykonali komplexné reformy v kľúčových oblastiach, ako je právny štát a základné ľudské práva, boj proti korupcii a organizovanému zločinu, verejná správa či súdnictvo. Zásadne sa tiež musí zlepšiť fungovanie demokratických inštitúcií a pokračovať treba v hospodárskych reformách, aby sa vyriešili štrukturálne nedostatky, nízka konkurencieschopnosť kandidátskych krajín a vysoká miera nezamestnanosti.
Predstavitelia EK zdôraznili, že všetky krajiny tohto regiónu sa musia jednoznačne zaviazať, slovami aj činmi, že prekonajú dedičstvo minulosti a ešte pred vstupom do EÚ dospejú k zmiereniu a vyriešeniu otvorených otázok, najmä hraničných sporov. Pre Srbsko a Kosovo to znamená pokročiť pri realizácii záväznej dohody o normalizácii vzťahov.
