Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa jeho slov nedostatok zdravotníckeho materiálu je akútnym problémom, ktorému čelí väčšina členských štátov EÚ.
Autor TASR
Brusel 24. marca (TASR) - Európska únia a jej inštitúcie prijali viacero opatrení na boj so šíriacim sa koronavírusom SARS-COV-2, avšak občania členských krajín EÚ nepoznajú rozdelenie kompetencií v inštitúciách EÚ a čakajú, že EÚ promptne zareaguje a v boji s koronavírusom im účinne pomôže. Pre TASR to v utorok uviedol poslanec Európskeho parlamentu (EP) Robert Hajšel (Smer-SD). Poslanec Ivan Štefanec (KDH) zas poukázal na potrebu inšpirovať sa krajinami, ktoré pre potlačenie nákazy využili zbieranie dát od mobilných operátorov.
Hajšel pripomenul, že hoci hlavné kompetencie v oblasti ochrany verejného zdravia majú členské štáty Únie, občania túto skutočnosť nepoznajú a čakajú dôraznejšiu pomoc zo strany EÚ.
Spresnil, že v poslednom období prioritou EÚ bolo plnenie klimatických cieľov a presadzovanie Európskej ekologickej dohody, avšak situácia v EÚ sa pod tlakom pandémie dramaticky zmenila a úlohou EÚ je teraz pomôcť členským štátom v boji proti COVID-19.
"Vzhľadom na limitované kompetencie EÚ v oblasti ochrany verejného zdravia - podporná, koordinačná a doplnková úloha - by sa Európska komisia mala snažiť o maximálne využitie koordinačnej kompetencie, pretože práve tu na to vzniká prirodzený priestor. Minimálne v oblasti koordinácie výskumu antivirotických liekov a vakcíny, ako aj v oblasti koordinácie dodávok najpotrebnejšieho zdravotníckeho vybavenia a finančnej pomoci v zmierňovaní ekonomických a sociálnych dosahov krízy," opísal situáciu Hajšel.
Zdôraznil, že Európskej komisii poslal otázky týkajúce sa koordinácie úsilia členských štátov a firiem vo výskume, ale najmä v snahe o zaobstaranie účinného antivirotického lieku, ktorý by sa mohol aplikovať tisícom pacientov patriacich do rizikovej skupiny obyvateľstva. "Chcem vedieť, aké kroky komisia vyvinula vo vzťahu k vládam a firmám v štátoch ako Japonsko, Čína, Rusko, USA, ktoré majú s aplikovaním týchto liekov skúsenosti," dodal.
Podľa jeho slov nedostatok zdravotníckeho materiálu je akútnym problémom, ktorému čelí väčšina členských štátov EÚ. Aj preto eurokomisiu požiadal o vyjadrenie ku konkrétnym krokom, napríklad ako zabezpečí, aby sa potrebný zdravotnícky materiál - ventilátory, respirátory, ochranné obleky -, a to nielen z EÚ, ale aj z celého sveta v potrebnom čase dostal k najviac postihnutým občanom.
Upozornil, že členské štáty súhlasili s využitím časti finančných zdrojov z budúceho viacročného finančného rámca (2021-2027) na zmiernenie sociálno-ekonomických dôsledkov koronakrízy, vo svojej otázke pre exekutívu EÚ sa pýtal, či budú na tento účel vyčlenené aj financie z končiaceho sa programového obdobia (2014-20).
Vysvetlil, že dôležitá je aj možnosť presmerovať všetky zostávajúce alokované financie, ktorými disponujú členské štáty aj v rámci kohéznej politiky, čiže štrukturálne fondy (bez ohľadu na to, či už majú podobu záväzkov). Dodal, že kritickými oblasťami sú investovanie do výskumu, nákup potrebného zdravotníckeho materiálu, ale v neposlednom rade aj zmierňovanie sociálno-ekonomických dopadov krízy, predovšetkým s ohľadom na viac než 500.000 malých a stredných podnikateľov, ktorí sú v kontexte hroziacej nezamestnanosti jednou z najzraniteľnejších skupín. Upozornil, že na Slovensku malé a stredné podniky tvoria až 75-percentný podiel na zamestnanosti.
Štefanec ocenil rozhodnutie vlády SR začať zbierať údaje od mobilných operátorov a mapovať pohyb potenciálne infikovaných osôb. Zdôraznil, že takéto opatrenia, spolu s masívnym testovaním obyvateľstva, pomohli spomaliť postup pandémie na Taiwane. "Máme výhodu, že sa môžeme inšpirovať funkčnými riešeniami z tých štátov, kde pandémia vypukla už skôr. Taiwan prijal veľmi rýchlo opatrenia, ktoré sa ukazujú ako životne dôležité. Okrem testovania to bolo hlavne zbieranie dát od mobilných operátorov. Vďaka tomu mohli zdravotníci identifikovať možných prenášačov choroby, ich pohyb a v predstihu izolovať ohniská nákazy," uviedol a vyjadril nádej, že zodpovedné slovenské orgány pozorne sledujú vývoj na Taiwane.
O viacerých opatreniach eurokomisie v súvislosti s koronavírusom bude EP hlasovať vo štvrtok na mimoriadnom plenárnom zasadnutí, keď hlasovanie sa uskutoční na diaľku za využitia online technológií.
Hajšel pripomenul, že hoci hlavné kompetencie v oblasti ochrany verejného zdravia majú členské štáty Únie, občania túto skutočnosť nepoznajú a čakajú dôraznejšiu pomoc zo strany EÚ.
Spresnil, že v poslednom období prioritou EÚ bolo plnenie klimatických cieľov a presadzovanie Európskej ekologickej dohody, avšak situácia v EÚ sa pod tlakom pandémie dramaticky zmenila a úlohou EÚ je teraz pomôcť členským štátom v boji proti COVID-19.
"Vzhľadom na limitované kompetencie EÚ v oblasti ochrany verejného zdravia - podporná, koordinačná a doplnková úloha - by sa Európska komisia mala snažiť o maximálne využitie koordinačnej kompetencie, pretože práve tu na to vzniká prirodzený priestor. Minimálne v oblasti koordinácie výskumu antivirotických liekov a vakcíny, ako aj v oblasti koordinácie dodávok najpotrebnejšieho zdravotníckeho vybavenia a finančnej pomoci v zmierňovaní ekonomických a sociálnych dosahov krízy," opísal situáciu Hajšel.
Zdôraznil, že Európskej komisii poslal otázky týkajúce sa koordinácie úsilia členských štátov a firiem vo výskume, ale najmä v snahe o zaobstaranie účinného antivirotického lieku, ktorý by sa mohol aplikovať tisícom pacientov patriacich do rizikovej skupiny obyvateľstva. "Chcem vedieť, aké kroky komisia vyvinula vo vzťahu k vládam a firmám v štátoch ako Japonsko, Čína, Rusko, USA, ktoré majú s aplikovaním týchto liekov skúsenosti," dodal.
Podľa jeho slov nedostatok zdravotníckeho materiálu je akútnym problémom, ktorému čelí väčšina členských štátov EÚ. Aj preto eurokomisiu požiadal o vyjadrenie ku konkrétnym krokom, napríklad ako zabezpečí, aby sa potrebný zdravotnícky materiál - ventilátory, respirátory, ochranné obleky -, a to nielen z EÚ, ale aj z celého sveta v potrebnom čase dostal k najviac postihnutým občanom.
Upozornil, že členské štáty súhlasili s využitím časti finančných zdrojov z budúceho viacročného finančného rámca (2021-2027) na zmiernenie sociálno-ekonomických dôsledkov koronakrízy, vo svojej otázke pre exekutívu EÚ sa pýtal, či budú na tento účel vyčlenené aj financie z končiaceho sa programového obdobia (2014-20).
Vysvetlil, že dôležitá je aj možnosť presmerovať všetky zostávajúce alokované financie, ktorými disponujú členské štáty aj v rámci kohéznej politiky, čiže štrukturálne fondy (bez ohľadu na to, či už majú podobu záväzkov). Dodal, že kritickými oblasťami sú investovanie do výskumu, nákup potrebného zdravotníckeho materiálu, ale v neposlednom rade aj zmierňovanie sociálno-ekonomických dopadov krízy, predovšetkým s ohľadom na viac než 500.000 malých a stredných podnikateľov, ktorí sú v kontexte hroziacej nezamestnanosti jednou z najzraniteľnejších skupín. Upozornil, že na Slovensku malé a stredné podniky tvoria až 75-percentný podiel na zamestnanosti.
Štefanec ocenil rozhodnutie vlády SR začať zbierať údaje od mobilných operátorov a mapovať pohyb potenciálne infikovaných osôb. Zdôraznil, že takéto opatrenia, spolu s masívnym testovaním obyvateľstva, pomohli spomaliť postup pandémie na Taiwane. "Máme výhodu, že sa môžeme inšpirovať funkčnými riešeniami z tých štátov, kde pandémia vypukla už skôr. Taiwan prijal veľmi rýchlo opatrenia, ktoré sa ukazujú ako životne dôležité. Okrem testovania to bolo hlavne zbieranie dát od mobilných operátorov. Vďaka tomu mohli zdravotníci identifikovať možných prenášačov choroby, ich pohyb a v predstihu izolovať ohniská nákazy," uviedol a vyjadril nádej, že zodpovedné slovenské orgány pozorne sledujú vývoj na Taiwane.
O viacerých opatreniach eurokomisie v súvislosti s koronavírusom bude EP hlasovať vo štvrtok na mimoriadnom plenárnom zasadnutí, keď hlasovanie sa uskutoční na diaľku za využitia online technológií.
