Brusel 27. marca (TASR) – Slovenskí poslanci Európskeho parlamentu včera večer na diaľku zahlasovali za trojicu legislatívnych opatrení, ktoré majú pomôcť pri koordinovanej reakcii Európskej únie na pandémiu COVID-19 a zmierniť škody spôsobené touto krízou.

Poslanec Robert Hajšel (Smer-SD) upozornil, že Únia už zažila viacero kríz, ale súčasná ekonomická, sociálna a najmä humanitná kríza vyvolaná šírením koronavírusu si vyžaduje bezprecedentné kroky a rýchle konanie.

"Všetky opatrenia, ktoré sme na výnimočnom plenárnom zasadnutí schválili, sú potrebné, ale mali prísť aspoň o niekoľko týždňov skôr. Vládam členských štátov sme rozviazali ruky, dúfam, že to pocítia aj ľudia," opísal situáciu.

A dodal, že to platí aj pre slovenskú vládu a jej poradné orgány, aby dokázali využiť ponúkajúce sa finančné a daňové nástroje a aby z nich čo najskôr profitovali tí, ktorí to najviac potrebujú - zdravotníci, pacienti, zamestnávatelia, podnikatelia a všetci občania.

Hajšel ocenil, že nové nariadenia boli prijaté v rekordne skrátenom čase, ale priznal, že zdravotníkom, ktorým chýbajú respirátory, a umierajúcim ľuďom, pre ktorých nemajú nemocnice ventilátory, europoslanci nevysvetlia a ničím neospravedlnia, že proces rozhodovania je zložitý a nejaký čas trvá.

"Podobne ako väčšina poslancov, rozpravu som sledoval z domu, hlasovali sme počas celého dňa celkovo trikrát, hlasovacie formuláre sme po vytlačení vyplnili, podpísali a z overenej parlamentnej adresy zasielali na príslušnú adresu v EP," opísal situáciu Hajšel.

Zdôraznil, že takmer jednohlasný výsledok štvrtkových hlasovaní znamená, že Európska únia pomôže štátom, regiónom, zdravotníckym systémom, malým a stredným podnikom a podnikateľom, ale hlavne občanom.

"Slovensko, jeho podniky a občania môžu dostať až 2,5 miliardy eur. Aj keď ide väčšinou o presuny zo štrukturálnych fondov, je dobre, že sa to podarilo a ľudia nemusia mať pocit, že EÚ na nich zabudla," skonštatoval.

Dodal, že pre EÚ, ktorá má v ochrane zdravia iba podporné a koordinačné kompetencie, teraz vznikol priestor, ktorý treba využiť: pri koordinácii výskumu v medicíne, skúšaní účinných liekov a uľahčení ich cesty ku každému pacientovi, ktorý ho bytostne potrebuje, bez ohľadu na to, či je v Portugalsku alebo na Slovensku.

"Je dobre, že eurokomisia vyčlenila stovky miliónov na výskum v tejto oblasti, ale tým sa táto koordinačná úloha končiť nemôže," spresnil.

Vyslovil sa za to, aby exekutíva EÚ okrem koordinácie spolupráce medzi členskými štátmi aktívne participovala aj pri nákupe zdravotného materiálu nielen v rámci EÚ, ale aj z Číny, Ruska, Izraela, Japonska či USA, a v jeho spravodlivom prerozdeľovaní pre jednotlivé štáty, mestá a regióny, ktoré to budú najviac potrebovať.

"Z môjho pohľadu je dôležité, že Európska komisia finalizuje spoločné európske obstarávanie potrebného množstva respirátorov, kombinéz, okuliarov, testovacích súprav, rukavíc a rúšok a v procese je aj tender na obstaranie ventilátorov, a to v počtoch definovaných členskými štátmi. Bude dobre, keď slovenské subjekty - od vlády cez podniky až po univerzity - využijú v náš prospech všetky schválené uvoľnenia z pravidiel štátnej pomoci a zúčastnia sa na všetkých verejných obstarávaniach," odkázal Hajšel.

Zároveň upozornil, že na Slovensku je viac než 500 000 malých a stredných podnikateľov, ktorí vytvárajú viac ako polovicu pracovných miest a sú v kontexte hroziacej nezamestnanosti jednou z najzraniteľnejších skupín.

Aj europoslanec Ivan Štefanec (KDH) zdôraznil, že Európskym parlamentom odsúhlasená pomoc zahŕňa balík opatrení, pomocou ktorého sa uvoľnia zdroje vo výške až 37 miliárd eur, z čoho SR dostane 2,5 miliardy.

"Zmeníme tiež pôsobnosť Európskeho fondu solidarity tak, aby sa mohol mobilizovať aj v prípade krízy vo verejnom zdraví. V leteckej doprave zakážeme lietanie naprázdno a umožníme, aby leteckým spoločnostiam ostávali licencie, aj keď neprevádzkujú žiadne lety. Tieto opatrenia sú len začiatkom spoločného európskeho boja proti pandémii," spresnil

Podľa jeho slov EÚ musí v najbližších týždňoch zabezpečiť spoločné nákupy zdravotníckeho materiálu i lepšiu výmenu vedeckých informácií a stabilizovať eurozónu tak, aby vydržala mohutné výdavky na strane jednej a ešte väčšie výpadky príjmov na strane druhej.