Washington/Bratislava 31. októbra (TASR) – Žiariace tekvice s vyrezanými strašidelnými tvárami, deti i dospelí oblečení v rôznych kostýmoch navštevujúci susedov i priateľov, večierky a zábava v podobe strašidelných príbehov, filmov, hier či rôznych žartíkov. To všetko spolu s mnohými ďalšími vecami patrí ku každoročnej oslave Halloweenu. Slávi sa za tmy 31. októbra.

Moderná podoba Halloweenu vznikla v Spojených štátoch amerických a objavila sa pomerne nedávno – až v 20. storočí s rozmachom filmového a zábavného priemyslu. Napriek tomu, že tento sviatok do USA priniesli imigranti, z pôvodne náboženského sviatku sa zmenil na sviatok svetský a začal sa šíriť so celého sveta. Sviečky z tekvíc tak žiaria nielen na mnohých miestach Európy, ale napríklad aj na Ďalekom východe a v Japonsku.

Anglický názov Halloween pochádza z konca 18. storočia a vznikol skrátením slovného spojenia „All Hallow Even“, teda „predvečer (sviatku) Všetkých svätých“. Každoročne sa oslavuje 31. októbra, deň pred „Dušičkami“, keď sa pripomínajú nielen známi i neznámi kresťanskí svätci a mučedníci, ale aj zosnulí rodinní príslušníci, príbuzní a priatelia.

Spočiatku bol tento sviatok v USA záležitosťou katolíkov a anglikánov, puritáni jeho oslavy odmietali rovnako ako odmietali napríklad oslavy Vianoc. Masové rozšírenie Halloweenu prišlo v USA až po Veľkom írskom hladomore, keď do krajiny dorazilo množstvo írskych a škótskych imigrantov. Priniesli si so sebou mnohé zvyky, napríklad vyrezávanie tekvíc či vystrájanie pestiev a žartíkov.

Koledníci navštevujúci v súčasnosti domy tradične zdravia frázou „Trick or Treat““, teda „Šibalstvo alebo maškrtu“. Dnes je tento pozdrav skôr už len prázdnou floskulou, v minulosti však deti a mladí napríklad rozoberali vozy a opäť ich zostavovali na strechách budov. Škótski imigranti s obľubou zapaľovali koreň kapusty a keď začal dymiť, kľúčovou dierkou ho hodili dnu. Keď sa obyvateľ či obyvateľka neskôr vrátili, privítala ich veľmi silná „aróma domova“ – miestnosť plná nechutne páchnuceho dymu.

Tieto pomerne neškodné žartíky sa však najmä v mestách častokrát zvrhávali a v niektorých prípadoch prerastali do vandalizmu a ničenia verejného majetku. Deti a mladí zakladali ohne, rozbíjali okná, potkýnali okoloidúcich alebo ich posýpali múkou či popolom.

Nie každá obeť žartíka ho znášala dobre a v niektorých prípadoch to malo pre vtipkárov aj fatálne následky. Napríklad v roku 1907 skupina huncútov v arizonskom meste Tucson natiahla cez chodník drôt, aby sa oň chodci potkli. Muž patriaci medzi obete žartíku však vytiahol revolver a jedného z jeho strojcov zastrelil.

Jednou z najobľúbenejších halloweenskych tradícií je vyrezávanie tekvíc. Tento zvyk pochádza od írskych prisťahovalcov, ktorí v starej vlasti nevyrezávali tekvice, ale okrúhlicu (vodnicu, kapustu poľnú pravú). Tekvica však bola v ich novej vlasti dostupnejšia, preto strašidelné tváre začali vyrezávať do tohto ovocia. Keď ale nebola po ruke okrúhlica ani tekvica, poslúžila i kvaka či repa.

Vyrezávanie lampášov zvaných „jack-o '-lantern“ je zvyk starý niekoľko storočí. Názov jedna z legiend odvodzuje od opilca a švindliara zvaného Lakomec Jack. Keď sa diablovi jedného dňa dostali do uší reči o jeho skutkoch, vybral sa Jacka hľadať, aby zistil, koľko je na klebetách pravdy. Diabol ho i našiel a chcel ho vziať so sebou do pekla, no Jack ho prekabátil a nie raz, ale rovno dva razy. Prvýkrát i od pekelníka vynútil odklad o desať rokov, druhý raz ho dokonca prinútil sľúbiť, že si jeho dušu nevezme nikdy. Diabol nemal na výber a tak privolil. Keď Jack o nejaký čas neskôr zomrel, jeho duša chcela vstúpiť do neba, no tam ho pre život plný pijatiky a klamstiev nepustili. Do pekla sa nedostal pre sľub, ktorý si vymohol od diabla, no dostal od neho žeravý uhlík, aby mu svietil na cestu, keď sa bude večne túlať svetom. Vyrezané tekvice majú Jackovi svietiť na cestu a chrániť obyvateľov pred zlými duchmi. Zámerné sfúknutie sviečky v takomto lampáši údajne prináša nešťastie.

Sviatok všetkých svätých sa však v minulosti neoslavoval vždy na jeseň. Starorímske mesto Edessa v Hornej Mezopotámii ho v štvrtom storočí oslavovalo 13. mája v čase rímskeho sviatku Lemúrií, keď Rimania konali obrady proti blúdiacim duchom mŕtvych. Pápež Bonifác IV. v tento deň v roku 609 zasvätil Panteón v Ríme "Márii a všetkým mučeníkom".

Pôvod Halloweenu sa častokrát spája s keltským sviatkom Samhain, ktorý pripadá na 31. októbra. Kelti po zotmení oslavovali koniec žatvy a príchod „temnej polovice“ roka. Samhain a Halloween však dátumovo splynuli až vo ôsmom storočí, keď pápež Gregor III. práve 1. novembra zasvätil v Bazilike sv. Petra kaplnku všetkým svätým a oficiálne tak na jeseň presunul oslavy tohto sviatku z pôvodného jarného dátumu Lemúrií.