Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa webu The Times of Israel (TOI) Haníja tvrdí, že prioritou Hamasu je ukončiť izraelskú vojenskú ofenzívu a dosiahnuť úplné stiahnutie izraelských jednotiek z Pásma Gazy.
Autor TASR
Gaza 30. januára (TASR) - Palestínske hnutie Hamas študuje návrh na prímerie, ktorého cieľom je zastaviť vojnu v Pásme Gazy.
Vodca politického výboru hnutia Hamas Ismáíl Haníja potvrdil, že dostal návrh dohody o prímerí v Pásme Gazy, ktorá je výsledkom stretnutia amerických, izraelských, katarských a egyptských predstaviteľov organizovaného uplynulý víkend v Paríži.
"Hamas to študuje" a pripravuje svoju odpoveď, spresnil Háníja vo vyhlásení zverejnenom Hamasom na komunikačnej platforme Telegram.
Podľa webu The Times of Israel (TOI) Haníja tvrdí, že prioritou Hamasu je ukončiť izraelskú vojenskú ofenzívu a dosiahnuť úplné stiahnutie izraelských jednotiek z Pásma Gazy.
Britská stanica Sky News uviedla, že Izrael na parížskom summite súhlasil s dohodou o postupnom prepustení rukojemníkov zadržiavaných v pásme Gazy Hamasom. Proces prepúšťania rukojemníkov bude sprevádzaný prestávkami v bojoch a dodávkami humanitárnej pomoci do Pásma Gazy.
Podľa informácií agentúry AP, ktoré sprostredkoval denník The Guardian, vyjednávači Spojených štátov vrátane riaditeľa CIA Billa Burnsa navrhli počiatočné 30-dňové prímerie, aby mohli byť oslobodené zostávajúce ženy, starší ľudí a zranení, ktorých zadržiava Hamas.
Nasledovalo by druhé 30-dňové prímerie a prepustenie izraelských vojakov a rukojemníkov-mužov výmenou za zvýšenie objemu humanitárnej pomoci pre Pásmo Gazy. Súčasťou dohody by malo byť aj prepustenie Palestínčanov zadržiavaných v izraelských väzniciach.
Zámerom dohody by bolo dosiahnuť prerušenie bojov na dostatočne dlhú dobu, aby bol čas na vyjednanie definitívneho prímeria, čo však Hamas podľa britských novín už niekoľkokrát odmietol počas rokovaní v Dauhe.
Vojna v Pásme Gazy trvá 116 dní. Vypukla po tom, ako 7. októbra 2023 teroristické komandá Hamasu a ďalších palestínskych ozbrojených formácií prenikli do kibucov a dedín na juhu Izraela a niekoľko hodín tam terorizovali miestne obyvateľstvo. O život prišlo okolo 1200 civilistov a ďalších vyše 200 - vrátane detí a seniorov - palestínske komandá zavliekli do Pásma Gazy, kde väčšinu z nich naďalej zadržiavajú ako rukojemníkov.
V reakcii na vpád palestínskych kománd Izrael začal najprv s raketovými útokmi a náletmi na Pásmo Gazy, kde neskôr spustil aj pozemnú ofenzívu, ktorá si vyžiadala už viac ako 26.000 palestínskych obetí na životoch.
Podľa izraelskej armády k počtu obetí prispieva skutočnosť, že Hamas zámerne umiestňuje svoju vojenskú infraštruktúru a bojovníkov do civilných objektov alebo do ich okolia a palestínskych civilistov tak zneužíva ako ľudské štíty. Hamas, ktorý je na zozname teroristických organizácii v EÚ aj USA, to popiera.
Vodca politického výboru hnutia Hamas Ismáíl Haníja potvrdil, že dostal návrh dohody o prímerí v Pásme Gazy, ktorá je výsledkom stretnutia amerických, izraelských, katarských a egyptských predstaviteľov organizovaného uplynulý víkend v Paríži.
"Hamas to študuje" a pripravuje svoju odpoveď, spresnil Háníja vo vyhlásení zverejnenom Hamasom na komunikačnej platforme Telegram.
Podľa webu The Times of Israel (TOI) Haníja tvrdí, že prioritou Hamasu je ukončiť izraelskú vojenskú ofenzívu a dosiahnuť úplné stiahnutie izraelských jednotiek z Pásma Gazy.
Britská stanica Sky News uviedla, že Izrael na parížskom summite súhlasil s dohodou o postupnom prepustení rukojemníkov zadržiavaných v pásme Gazy Hamasom. Proces prepúšťania rukojemníkov bude sprevádzaný prestávkami v bojoch a dodávkami humanitárnej pomoci do Pásma Gazy.
Podľa informácií agentúry AP, ktoré sprostredkoval denník The Guardian, vyjednávači Spojených štátov vrátane riaditeľa CIA Billa Burnsa navrhli počiatočné 30-dňové prímerie, aby mohli byť oslobodené zostávajúce ženy, starší ľudí a zranení, ktorých zadržiava Hamas.
Nasledovalo by druhé 30-dňové prímerie a prepustenie izraelských vojakov a rukojemníkov-mužov výmenou za zvýšenie objemu humanitárnej pomoci pre Pásmo Gazy. Súčasťou dohody by malo byť aj prepustenie Palestínčanov zadržiavaných v izraelských väzniciach.
Zámerom dohody by bolo dosiahnuť prerušenie bojov na dostatočne dlhú dobu, aby bol čas na vyjednanie definitívneho prímeria, čo však Hamas podľa britských novín už niekoľkokrát odmietol počas rokovaní v Dauhe.
Vojna v Pásme Gazy trvá 116 dní. Vypukla po tom, ako 7. októbra 2023 teroristické komandá Hamasu a ďalších palestínskych ozbrojených formácií prenikli do kibucov a dedín na juhu Izraela a niekoľko hodín tam terorizovali miestne obyvateľstvo. O život prišlo okolo 1200 civilistov a ďalších vyše 200 - vrátane detí a seniorov - palestínske komandá zavliekli do Pásma Gazy, kde väčšinu z nich naďalej zadržiavajú ako rukojemníkov.
V reakcii na vpád palestínskych kománd Izrael začal najprv s raketovými útokmi a náletmi na Pásmo Gazy, kde neskôr spustil aj pozemnú ofenzívu, ktorá si vyžiadala už viac ako 26.000 palestínskych obetí na životoch.
Podľa izraelskej armády k počtu obetí prispieva skutočnosť, že Hamas zámerne umiestňuje svoju vojenskú infraštruktúru a bojovníkov do civilných objektov alebo do ich okolia a palestínskych civilistov tak zneužíva ako ľudské štíty. Hamas, ktorý je na zozname teroristických organizácii v EÚ aj USA, to popiera.
