Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 10. apríl 2025Meniny má Igor
< sekcia Zahraničie

Harrisová chce získať nomináciu demokratov a poraziť Trumpa

Viceprezidentka USA Kamala Harrisová, archívna snímka. Foto: TASR/AP

Prisľúbila, že získa nomináciu Demokratickej strany a v prezidentských voľbách porazí republikánskeho kandidáta Donalda Trumpa.

Washington 22. júla (TASR) - Viceprezidentka USA Kamala Harrisová v nedeľu ocenila rozhodnutie prezidenta USA Joea Bidena neuchádzať sa o znovuzvolenie ako prejav vlastenectva. Prisľúbila, že získa nomináciu Demokratickej strany a v prezidentských voľbách porazí republikánskeho kandidáta Donalda Trumpa.

"Týmto nesebeckým a vlasteneckým činom prezident Biden robí to, čo robil počas celého svojho života: uprednostňuje americký ľud a našu krajinu pred všetkým ostatným," uviedla Harrisová vo svojom vyhlásení citovanom v nedeľu agentúrou AFP.

Deklarovala, že je poctená tým, že ju prezident podporil, a dodala, že jej "zámerom je získať a vyhrať túto nomináciu". Uviedla, že urobí všetko, čo je v jej silách, aby zjednotila Demokratickú stranu i americký národ "a porazila Donalda Trumpa."

Harrisovú podporujú predsedovia všetkých organizácií Demokratickej strany



Predsedovia organizácií Demokratickej strany vo všetkých 50 štátoch USA podporujú viceprezidentku Kamalu Harrisovú ako novú uchádzačku o nomináciu na prezidentskú funkciu namiesto šéfa Bieleho domu Joea Bidena, ktorý sa kandidatúry v nedeľu vzdal. Napísala to v pondelok agentúra Reuters s odvolaním sa na informované zdroje.

Predsedovia podľa nich uskutočnili konferenčný hovor v nedeľu po tom, ako Biden oznámil, že odstupuje z boja o Biely dom. Jeden zo zdrojov uviedol, že Harrisová má ako kandidátka na prezidenta ich „plnú podporu“.

Viaceré zdroje pre agentúru Reuters takisto uviedli, že predstavitelia Harrisovej kampane, jej spojenci a podporovatelia začali oslovovať delegátov augustového nominačného zjazdu demokratov, aby zabezpečili podporu pre jej nomináciu za kandidátku na prezidentku v novembrových voľbách. S oslovovaním delegátov sa začalo krátko po tom, čo úradujúci prezident Joe Biden v nedeľu oznámil, že odstupuje z boja za znovuzvolenie v novembrových voľbách.

Napriek tomu, že Biden podporil Harrisovej kandidatúru na prezidentku, aby mohla súperiť s republikánskym vyzývateľom a exprezidentom Donaldom Trumpom, musí presvedčiť najmenej 1969 z 3936 delegátov nominačného zjazdu, ktorí sa zídu v Chicagu od 19. do 22. augusta, aby vybrali prezidentského kandidáta Demokratickej strany. Väčšina z nich podporovala Bidena a po jeho odstúpení nie sú ničím viazaní, aby niekoho podporovali.

Podporu kandidatúre Harrisovej už vyslovili niektorí demokratickí guvernéri amerických štátov. Urobili tak guvernéri Kalifornie, Severnej Karolíny, Colorada či Pensylvánie. Na jej stranu sa postavil aj minister dopravy Pete Buttigieg, ktorý sa v roku 2020 neúspešne uchádzal o prezidentskú nomináciu.

Trumpov volebný tím už skritizoval Harrisovú; vraj je "horšia než Biden"



Volebný tím exprezidenta USA Donalda Trumpa kritizoval v nedeľu americkú viceprezidentku Kamalu Harrisovú po tom, čo jej úradujúci prezident Joe Biden vyjadril podporu ako nominantke demokratov v tohtoročných prezidentských voľbách, informuje TASR podľa agentúry AFP.

Trumpov volebný štáb na adresu Harrisovej uviedol, že by bola "dokonca ešte horšia" než Biden, ktorý v nedeľu oznámil stiahnutie svojej kandidatúry v prezidentských voľbách, ktoré sa v USA budú konať 5. novembra.

"Harrisová bude dokonca ešte horšia pre ľudí našej krajiny než Joe Biden," uvádza sa vo vyhlásení Trumpovho tímu s tým, že Harrisová bola celý čas "splnomocnencom" Bidena a nie je medzi nimi žiadny rozdiel, cituje AFP.

Biden v nedeľu vyjadril podporu Harrisovej ako nominantke demokratov v prezidentských voľbách po tom, čo oznámil, že sa nebude uchádzať o znovuzvolenie.

Biden v príspevku na sieti X uviedol, že zostane vo funkcii prezidenta USA a najvyššieho veliteľa ozbrojených síl USA do januára 2025, keď sa mu skončí funkčné obdobie. V statuse tiež avizoval, že tento týždeň sa prihovorí národu.

Biden ukončuje svoju predvolebnú kampaň po tom, ako časť jeho kolegov z Demokratickej strany stratila vieru v jeho schopnosť poraziť v prezidentských voľbách republikána Donalda Trumpa, konštatovala agentúra Reuters.

Demokrati oceňujú Bidenovo rozhodnutie; hold mu vzdávajú aj zahraniční lídri



Exprezident USA Barack Obama v nedeľu pochválil rozhodnutie amerického prezidenta Joea Bidena odstúpiť z boja o Biely dom.

Podľa agentúry AFP Obama deklaroval, že to svedčí o Bidenovej "láske k vlasti". Súčasne však upozornil, že USA sa v dôsledku jeho rozhodnutia ocitli v "neprebádaných vodách".

Biden mal "plné právo" uchádzať sa o znovuzvolenie, ozrejmil bývalý prezident vo vyhlásení, v ktorom ocenil výsledky vládnutia 81-ročného Bidena a nazval ho "patriotom najvyššieho rangu".

"V nasledujúcich dňoch sa budeme pohybovať v neznámych vodách. Mám však mimoriadnu dôveru, že lídri našej strany budú schopní vytvoriť proces, z ktorého vzíde vynikajúci kandidát," pokračoval Obama.

Biden v nedeľu večer po zverejnení svojho rozhodnutia odstúpiť z kampane podporil svoju viceprezidentku Kamalu Harrisovú ako možnú kandidátku Demokratickej strany v prezidentských voľbách.

Aj vplyvná členka Demokratickej strany a bývalá predsedníčka Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová vzdala hold Bidenovi a výsledkom, ktoré dosiahla jeho administratíva.

Vo svojej prvej reakcii na Bidenovo rozhodnutie neuchádzať sa o znovuzvolenie však Peliosiová nespomenula viceprezidentku Harrisovú, ktorej kandidatúru do prezidentských volieb Biden podporil.

Bidenovo pôsobenie v Bielom dome ocenil aj bývalý prezidentský kandidát a senátor za štát Vermont Bernie Sanders, podľa ktorého Biden slúžil Spojeným štátom so cťou a dôstojnosťou.

Sanders, ktorý v roku 2020 súperil s Bidenom v demokratických primárkach a potom ho podporil v boji proti republikánovi Donaldovi Trumpovi, vo svojom statuse na sieti X napísal: "Ďakujem vám, pán prezident, za všetko, čo ste urobili".

Reakcie na Bidenovo rozhodnutie neuchádzať sa o znovuzvolenie reagovali medzičasom aj prví politici zo zahraničia.

Nórsky premiér Jonas Gahr Störe pre nórsky telerozhlas NRK uviedol, že rešpektuje rozhodnutie Joea Bidena nekandidovať.

Biden je podľa neho jedným z najvýznamnejších amerických politikov niekoľkých desaťročí a prezidentom, ktorý sa zasadil za niekoľko dôležitých reforiem.

Poľský premiér Donald Tusk v príspevku na sieti X o Bidenovi napísal, že mnohokrát prijímal ťažké rozhodnutia, "vďaka ktorým sa Poľsko, Amerika a svet stali bezpečnejšími, a demokracia a sloboda silnejšie".

Tusk vyjadril presvedčenie, že rovnakými zásadami sa Biden riadil aj pri oznamovaní svojho najnovšieho rozhodnutia. Podotkol tiež, že rozhodnutie o odstúpení z kampane bolo pre Bidena azda tým najťažším v jeho živote.

Podľa českého premiéra Petra Fialu v prípade Bidena ide "nepochybne o rozhodnutie štátnika, ktorý slúžil svojej krajine celé desaťročia". Dodal, že "je to zodpovedný a osobne ťažký krok, ale o to cennejší".

Premiér Fiala napísal, že "USA drží palce", aby z demokratickej súťaže dvoch silných a rovnocenných kandidátov vzišiel dobrý prezident.

Izraelský prezident Jicchak Herzog sa v nedeľu Bidenovi poďakoval za priateľstvo a podporu "izraelskému ľudu", ktorú prejavoval počas svojej desaťročia trvajúcej kariéry.

Pôsobenie Joea Bidena na poste prezidenta USA ocenil v nedeľu neskoro večer aj nemecký kancelár Olaf Scholz. Ako uviedol vo vyhlásení, vďaka úradujúcemu prezidentovi USA je translatlantická spolupráca na blízkej úrovni, Severoatlantická alianca (NATO) je silná a Spojené štáty sú "pre nás dobrým a spoľahlivým partnerom". Zároveň dodal, že rozhodnutie Bidena nekandidovať "si zaslúži uznanie".

Starmer rešpektuje rozhodnutie Bidena odstúpiť z boja o Biely dom



Britský premiér Keir Starmer v nedeľu uviedol, že rešpektuje rozhodnutie amerického prezidenta Joea Bidena odstúpiť z boja o Biely dom a vzdal hold jeho "pozoruhodnej kariére". Informovala o tom agentúra AFP.

"Rešpektujem rozhodnutie prezidenta Bidena a teším sa na našu spoluprácu počas zvyšku jeho funkčného obdobia," uviedol Starmer vo vyhlásení.

"Viem, že prezident Biden sa tak, ako to robil počas svojej pozoruhodnej kariéry, rozhoduje na základe toho, čo je podľa neho v najlepšom záujme amerického ľudu," dodal.

Kanadský premiér Justin Trudeau v reakcii uviedol, že Bidena pozná roky. "Je to skvelý človek a všetko, čo robí, sa riadi tým, že má svoju krajinu rád. Ako prezident je partnerom Kanaďanov — a skutočným priateľom. Prezidentovi Bidenovi a prvej dáme odkazujem: Ďakujem."

Zelenskyj poďakoval Bidenovi za podporu Ukrajiny po ruskej agresii



Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken po oznámení prezidenta USA Joea Bidena, že odstupuje z boja o znovuzvolenie za šéfa Bieleho domu, ocenil jeho doterajšie pôsobenie v tejto najvyššej funkcii. Za Bidenovu podporu Ukrajine sa mu poďakoval jej prezident Volodymyr Zelenskyj, informuje televízia CNN.

„Bolo a zostáva mi cťou pracovať pre @POTUS (prezidenta USA) posledných dvadsaťdva rokov,“ napísal Blinken na svojom profile na sieti X. "Obnovil vedúce postavenie USA na celom svete a ako prezident dosiahol historické úspechy. Teším sa, že na tomto budeme stavať počas nasledujúcich šiestich mesiacov."

Zelenskyj sa poďakoval Bidenovi za jeho „neochvejnú podporu“ v boji jeho krajiny za slobodu vo vojne proti Rusku. „V posledných rokoch a urobilo veľa dôležitých rozhodnutí, ktoré si budeme pamätať ako odvážne kroky prezidenta Bidena v reakcii na náročné časy. A rešpektujeme jeho dnešné ťažké, ale zásadné rozhodnutie,“ uviedol Zelenskyj na sieti X.

Biden podľa Zelenského podporoval Ukrajinu „počas najdramatickejšieho okamihu v dejinách, pomáhal nám zabrániť, aby (ruský prezident Vladimir) Putin okupoval našu krajinu a naďalej nás podporuje počas tejto strašnej vojny“. Zelenskyj vyjadril nádej, že USA budú pokračovať v tom, aby „zabránili ruskému zlu, aby uspelo alebo aby sa jeho agresia vyplatila“.

Prezidentka Murmúová si na UKF prevzala titul doctor honoris causa

Čestný titul jej bol udelený za výnimočný prínos k rozvoju inkluzívneho vzdelávania ako nástroja spoločenskej emancipácie a za posilňovanie demokratických hodnôt.

,aktualizované 

- Vo štvrtok sa v Argentíne začal 24-hodinový generálny štrajk na protest proti úsporným opatreniam, ktoré presadzuje vláda prezidenta Javiera Mileia.

- Slovenská hokejová reprezentácia viedla po úvodnej tretine štvrtkového prípravného zápasu vo švajčiarskom Herisau nad domácim výberom 1:0. Skóre stretnutia otvoril v štvrtej minúte útočník Matej Kašlík.

- Poslanci Národnej rady (NR) SR ukončili vo štvrtok 11. rokovací deň aktuálnej 33. schôdze diskusiou o opozičnom návrhu na zmenu podmienok strategických investícií.

- V bytovom dome na Hagarovej ulici v Bratislave horí kotolňa. Polícia na mieste vykonáva potrebné úkony a evakuuje ľudí z budovy. Na mieste sú aj hasiči. TASR o tom informovala bratislavská krajská policajná hovorkyňa Silvia Šimková.

- Ministri obrany európskych krajín sa vo štvrtok stretli v Bruseli na nových rozhovoroch o možnom nasadení vojakov na Ukrajine s cieľom dohliadať na budúce prímerie s Ruskom.

- Slovenskí futsalisti neuspeli vo štvrtkovom zápase 3. skupiny kvalifikácie o postup na ME 2026 v Litve a Lotyšsku, keď prehrali v Ciorescu s domácim Moldavskom 3:5. Stratili tak šancu prebojovať sa priamo na európsky šampionát.

- Chorvátska vláda vo štvrtok odsúdila postup Srbska, ktoré vyhostilo niekoľkých chorvátskych občanov pre zapojenie sa do protikorupčných študentských protestov.

- Pápež František vo štvrtok nečakane navštívil Baziliku svätého Petra vo Vatikáne s cieľom pozrieť sa na jej rekonštrukciu.

- Poľský veľvyslanec v Rusku vo štvrtok uviedol, že menšia skupina Rusov sa pokúsila narušiť spomienkové podujatie pri príležitosti 15. výročia leteckej tragédie, pri ktorej zahynul poľský prezident Lech Kaczyňski a 95 ďalších ľudí.

- Nórsko plánuje definovať znásilnenie na základe chýbajúceho súhlasu namiesto súčasného dôrazu na násilie, hrozby alebo zneužitie zraniteľnej osoby.

- Španielsky Najvyšší súd vo štvrtok zamietol odvolanie vodcu katalánskych separatistov Carlesa Puigdemonta proti jeho vylúčeniu zo zákona o amnestiách pre podozrenia zo sprenevery verejných financií.

- Európska armáda by nebola adekvátnou náhradou za NATO, uviedol vo štvrtok nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier na návšteve armádneho veliteľstva v západonemeckom meste Koblenz.

- Plénum Národnej rady (NR) SR vo štvrtok odmietlo opozičnú novelu zákona o Fonde na podporu umenia (FPU). Stála za ňou poslankyňa Zora Jaurová (PS). Navrhovala v nej okrem iného presunúť právomoc rozhodovať o poskytovaní dotácií z rady na riaditeľa.

- Do systému štátom podporovaného nájomného bývania môžu byť v budúcnosti zahrnuté aj budovy, ktoré boli prestavané z nebytovej budovy na bytový dom či bytové domy, v ktorých sa menšinovo nachádzajú aj nebytové priestory určené na bývanie.

- Za napadnutie účtu českého premiéra Petra Fialu na sociálnej sieti X hrozia páchateľovi až tri roky väzenia.

- Centrum sociálnych výskumov (CSV) má za cieľ prinášať presné a zrozumiteľné informácie o názoroch a pohľadoch slovenskej verejnosti na spoločenské problémy naprieč politickým spektrom.

- Experti v novej štúdii vydanej vo štvrtok v časopise The Cryosphere varujú, že rakúske ľadovce by sa mohli už v blízkej budúcnosti úplne roztopiť pre klimatickú zmenu.

- Výbor Národnej rady (NR) SR pre nezlučiteľnosť funkcií začal ďalšie dve konania voči ministrovi obrany Robertovi Kaliňákovi (Smer-SD) v súvislosti s domom v Chorvátsku. Pre TASR to uviedla šéfka výboru Veronika Remišová (Slovensko, Za ľudí, KÚ).

- Bavorská Kresťanskosociálna únia (CSU) vo štvrtok ako prvá z troch strán budúcej nemeckej vlády schválila koaličnú dohodu s Kresťanskodemokratickou úniou (CDU) a sociálnymi demokratmi (SPD).

- Koalícia sa pri pozmeňovacích návrhoch o transakčnej dani zachovala pokrytecky a zbabelo. Uviedli to vo štvrtok po parlamentnom hlasovaní predstavitelia opozičných strán hnutie Slovensko a Progresívne Slovensko (PS).