Srdce sa rozsvietilo deň pred prvým výročím smrti bývalého československého a českého prezidenta.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 17. decembra (TASR) - Od dnešného večera až do konca januára budúceho roka bude na hlavnej budove Európskeho parlamentu (EP) v Bruseli svietiť známe neónové srdce Václava Havla, ktoré sa rozsvietilo rok po jeho smrti. Záštitu nad touto akciou prevzal podpredseda EP Oldřich Vlasák, ktorý uviedol, že Havlove myšlienky a vízie sú pre Európu stále aktuálne.
Slovenský europoslanec Eduard Kukan ocenil, že českí politici a europoslanci presadili myšlienku inštalovať na budove Európskeho parlamentu (EP) v Bruseli neónové srdce na pamiatku bývalého českého prezidenta Václava Havla, ktorého prvé výročie smrti si v týchto dňoch pripomína celý svet.
Havlovo neónové srdce, ktoré prvýkrát zasvietilo nad Prahou v roku 2002, od dnešného večera až do konca januára 2013 bude zdobiť vstup do hlavnej budovy Európskeho parlamentu.
Záštitu nad touto akciou prevzal podpredseda EP Oldřich Vlasák.
"Je to veľmi dôstojné pripomenutie si Václava Havla, pretože je to osobnosť, ktorá mala celosvetový a celoeurópsky dosah," povedal Kukan v rozhovore pre TASR počas slávnostného rozsvietenia neónového srdca českého výtvarníka Jiřího Davida.
Kukan prezradil, že v súvislosti s touto výstavou počul aj mnohé kuvičie hlasy o tom, že je to nenáležitá akcia, ako však dodal, takéto názory absolútne odmieta, lebo podľa neho Havel je ešte stále pojem v politickom svete.
"Jeho posledné vystúpenie v Európskom parlamente bolo prijaté s veľkým záujmom. Takže ja som veľmi rád prišiel na túto udalosť, lebo je to pekné a dôstojné spomenutie si na človeka, ktorý sa zaslúžil o modernú Európu," povedal slovenský europoslanec."Havel bol bojovníkom proti komunizmu a totalite a propagátorom boja za slobodu a demokraciu. To sú hodnoty, ktoré si Európsky parlament ctí a preto Havlovo srdce na budove parlamentu má svoju logiku," uviedol Vlasák krátko pred slávnostným rozsvietením neónovej inštalácie. A počas oficiálneho príhovoru dodal, že hodnoty, ktoré Havel symbolizoval, sú a budú platné navždy.
Rozsvietenia inštalácie v tvare srdca, ktoré meria približne 15 metrov a váži 130 kilogramov, privítalo potleskom okolo dvesto ľudí, ktorí sa zhromaždili pred budovou parlamentu. Nechýbali českí a slovenskí krajania, europoslanci a komisár pre rozšírenie a susedskú politiku Štefan Füle či podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič.
Vlasák novinárom pripomenul, že europoslanci už schválili návrh, podľa ktorého po Havlovi pomenujú aj jednu z priľahlých budov bruselského europarlamentu.
V súvislosti s inštaláciou neónového Havlovho srdca, ktoré po prvýkrát verejnosť mala možnosť vidieť v roku 2002 na Pražskom hrade, Vlasák zdôraznil, že túto netradičnú výstavu sa podarilo zrealizovať v rekordne krátkom čase a bolo to možné aj za pomoci pražskej radnice a podpory predstaviteľov EP, vrátane jeho predsedu Martina Schulza.
"Havel je európskou osobnosťou s celosvetovým významom a preto netreba politizovať toto gesto. Ide o jeho myšlienky a vízie o Európe. Ja ako podpredseda Európskeho parlamentu a predstaviteľ Českej republiky som nemohol túto myšlienku odmietnuť a je pre mňa veľkou cťou túto výstavu zaštítiť," povedal Vlasák.
Organizátori netradičnej inštalácie zhromaždeným hosťom pripomenuli, že Havel zvykol pod svoj podpis na úradných listinách pridávať aj malé srdiečko a autor neónového srdca, český výtvarník Jiří David uviedol, že ide o univerzálne zrozumiteľný tvar s jasným odkazom a posolstvom.
"Umenie by nemalo meniť svet. Umenie nám má pomáhať tento svet pochopiť," povedal autor srdca Jiří David s odkazom na to, prečo tento symbol tak výstižne vyjadruje bývalého československého a českého prezidenta.
V Kostole svätej Anny v Prahe sa dnes konala omša pri príležitosti prvého výročia úmrtia bývalého porevolučného československého a českého prezidenta Václava Havla. Uznávaný štátnik zomrel vlani 18. decembra. Obrad na želanie vdovy viedol Havlov priateľ a arcibiskup Dominik Duka. V rovnakú chvíľu, keď sa omša začala, v Bruseli sa rozsvietilo veľké neónové srdce na počesť zosnulého prezidenta. Správu priniesla česká spravodajská webová stránka iDNES.cz.
"Zajtra to bude rok, keď oznamovacie prostriedky na celom svete oznamovali, že zomrel Václav Havel, prezident krajiny, ktorá vďaka jeho neúnavnému odporu voči komunistickej diktatúre sa mohla opäť stať samostatným a suverénnym štátom," povedal v úvode kázne Duka, ktorý sa za komunizmu s Havlom zišiel vo väzení.
"Rozlúčka s tebou v predvečer Vianoc bola udalosťou, na ktorú svet nezabudne," uviedol Duka na adresu svojho zosnulého priateľa.
Na bohoslužbe sa zúčastnili desiatky ľudí vrátane známych osobností. Kardinála Duku požiadala o obrad vdova Dagmar Havlová. V publiku bolo možné vidieť napríklad dlhoročného Havlovho priateľa a jeho bývalého hovorcu Ladislava Špačka, bývalého ministra pre ľudské práva Michaela Kocába, herca Jiřího Lábusa alebo fyzioterapeuta Pavla Kolářa.
Prvý ponovembrový prezident zomrel vlani v spánku vo veku 75 rokov po dlhodobejších zdravotných problémoch. Úmrtie dramatika, disidenta a politika si Česko tento týždeň pripomína aj radom ďalších akcií. Jednou z nich je tiež svojrázny "deň vyhrnutých nohavíc", za ktorým stojí iniciatíva zložená z Havlových fanúšikov.
E. Kukan: Havlovo srdce je spomienkou na toho, kto sa zaslúžil o modernú Európu
Slovenský europoslanec Eduard Kukan ocenil, že českí politici a europoslanci presadili myšlienku inštalovať na budove Európskeho parlamentu (EP) v Bruseli neónové srdce na pamiatku bývalého českého prezidenta Václava Havla, ktorého prvé výročie smrti si v týchto dňoch pripomína celý svet.
Havlovo neónové srdce, ktoré prvýkrát zasvietilo nad Prahou v roku 2002, od dnešného večera až do konca januára 2013 bude zdobiť vstup do hlavnej budovy Európskeho parlamentu.
Záštitu nad touto akciou prevzal podpredseda EP Oldřich Vlasák.
"Je to veľmi dôstojné pripomenutie si Václava Havla, pretože je to osobnosť, ktorá mala celosvetový a celoeurópsky dosah," povedal Kukan v rozhovore pre TASR počas slávnostného rozsvietenia neónového srdca českého výtvarníka Jiřího Davida.
Kukan prezradil, že v súvislosti s touto výstavou počul aj mnohé kuvičie hlasy o tom, že je to nenáležitá akcia, ako však dodal, takéto názory absolútne odmieta, lebo podľa neho Havel je ešte stále pojem v politickom svete.
"Jeho posledné vystúpenie v Európskom parlamente bolo prijaté s veľkým záujmom. Takže ja som veľmi rád prišiel na túto udalosť, lebo je to pekné a dôstojné spomenutie si na človeka, ktorý sa zaslúžil o modernú Európu," povedal slovenský europoslanec.
Rozsvietenia inštalácie v tvare srdca, ktoré meria približne 15 metrov a váži 130 kilogramov, privítalo potleskom okolo dvesto ľudí, ktorí sa zhromaždili pred budovou parlamentu. Nechýbali českí a slovenskí krajania, europoslanci a komisár pre rozšírenie a susedskú politiku Štefan Füle či podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič.
Vlasák novinárom pripomenul, že europoslanci už schválili návrh, podľa ktorého po Havlovi pomenujú aj jednu z priľahlých budov bruselského europarlamentu.
V súvislosti s inštaláciou neónového Havlovho srdca, ktoré po prvýkrát verejnosť mala možnosť vidieť v roku 2002 na Pražskom hrade, Vlasák zdôraznil, že túto netradičnú výstavu sa podarilo zrealizovať v rekordne krátkom čase a bolo to možné aj za pomoci pražskej radnice a podpory predstaviteľov EP, vrátane jeho predsedu Martina Schulza.
"Havel je európskou osobnosťou s celosvetovým významom a preto netreba politizovať toto gesto. Ide o jeho myšlienky a vízie o Európe. Ja ako podpredseda Európskeho parlamentu a predstaviteľ Českej republiky som nemohol túto myšlienku odmietnuť a je pre mňa veľkou cťou túto výstavu zaštítiť," povedal Vlasák.
Organizátori netradičnej inštalácie zhromaždeným hosťom pripomenuli, že Havel zvykol pod svoj podpis na úradných listinách pridávať aj malé srdiečko a autor neónového srdca, český výtvarník Jiří David uviedol, že ide o univerzálne zrozumiteľný tvar s jasným odkazom a posolstvom.
"Umenie by nemalo meniť svet. Umenie nám má pomáhať tento svet pochopiť," povedal autor srdca Jiří David s odkazom na to, prečo tento symbol tak výstižne vyjadruje bývalého československého a českého prezidenta.
Česko si na omši pripomenulo Václava Havla
V Kostole svätej Anny v Prahe sa dnes konala omša pri príležitosti prvého výročia úmrtia bývalého porevolučného československého a českého prezidenta Václava Havla. Uznávaný štátnik zomrel vlani 18. decembra. Obrad na želanie vdovy viedol Havlov priateľ a arcibiskup Dominik Duka. V rovnakú chvíľu, keď sa omša začala, v Bruseli sa rozsvietilo veľké neónové srdce na počesť zosnulého prezidenta. Správu priniesla česká spravodajská webová stránka iDNES.cz.
"Zajtra to bude rok, keď oznamovacie prostriedky na celom svete oznamovali, že zomrel Václav Havel, prezident krajiny, ktorá vďaka jeho neúnavnému odporu voči komunistickej diktatúre sa mohla opäť stať samostatným a suverénnym štátom," povedal v úvode kázne Duka, ktorý sa za komunizmu s Havlom zišiel vo väzení.
"Rozlúčka s tebou v predvečer Vianoc bola udalosťou, na ktorú svet nezabudne," uviedol Duka na adresu svojho zosnulého priateľa.
Na bohoslužbe sa zúčastnili desiatky ľudí vrátane známych osobností. Kardinála Duku požiadala o obrad vdova Dagmar Havlová. V publiku bolo možné vidieť napríklad dlhoročného Havlovho priateľa a jeho bývalého hovorcu Ladislava Špačka, bývalého ministra pre ľudské práva Michaela Kocába, herca Jiřího Lábusa alebo fyzioterapeuta Pavla Kolářa.
Prvý ponovembrový prezident zomrel vlani v spánku vo veku 75 rokov po dlhodobejších zdravotných problémoch. Úmrtie dramatika, disidenta a politika si Česko tento týždeň pripomína aj radom ďalších akcií. Jednou z nich je tiež svojrázny "deň vyhrnutých nohavíc", za ktorým stojí iniciatíva zložená z Havlových fanúšikov.