Ludwigshafen/Bratislava 2. apríla (TASR) - Od roku 1949 viedlo Nemecko deväť spolkových kancelárov - kresťanskí demokrati mali piatich (Konrad Adenauer, Ludwig Erhard, Kurt Georg Kiesinger, Helmut Kohl a Angela Merkelová) a sociálni demokrati štyroch (Willy Brandt, Helmut Schmidt, Gerhard Schröder a Olaf Scholz). Najdlhšie spomedzi nich vládol Helmut Kohl - presne 5870 dní. Angela Merkelová viedla spolkový kabinet len o desať dní menej.

Keď sa v roku 1982 postavil na čelo nemeckej vlády, mnohí mu predpovedali krátke zotrvanie na tomto poste. ´Pán Hruška´, ako impozantného konzervatívca (meral 193 centimetrov a vážil viac ako 130 kilogramov) nazývali niektoré nemecké médiá, napokon všetkých prekvapil a s pribúdajúcimi rokmi pri moci získal prezývku ´večný kancelár´. V kresle sa udržal najdlhšie zo všetkých povojnových spolkových kancelárov a do dejín sa nezmazateľne zapísal ako ´kancelár nemeckého zjednotenia´.

Od narodenia Helmuta Kohla, ktorý zásadne zmenil nielen Nemecko, ale výraznú pečať vtlačil aj svetovej politike, uplynie vo štvrtok 3. apríla 95 rokov.

Helmut Josef Michael Kohl sa narodil 3. apríla 1930 v meste Ludwigshafen v spolkovej krajine Porýnie-Falcko ako najmladšie z troch detí v rodine finančného úradníka. Po maturite odišiel v roku 1950 najskôr do Frankfurtu nad Mohanom, kde študoval právo. Od roku 1953 do roku 1958 pokračoval v štúdiu histórie a politológie na univerzite v Heidelbergu.

Začiatkom roku 1947 vstúpil do Kresťanskodemokratickej únie (CDU). V roku 1960 zvolili Kohla do mestského zastupiteľstva v Ludwigshafene, o šesť rokov sa postavil na čelo kresťanských demokratov v Porýní-Falcku. V rokoch 1969 - 1976 bol premiérom v tejto spolkovej krajine a zároveň podpredsedom celonemeckej CDU. Za jej predsedu ho zvolili 12. júna 1973, na čele strany zotrval štvrťstoročie - do 7. novembra 1998.

O tri roky neskôr bol v roku 1976 zvolený za poslanca Spolkového snemu (Bundestagu). Do kresla spolkového kancelára zasadol prvýkrát 1. októbra 1982. Až do 27. októbra 1998 viedol päť kabinetov, ktoré vytvoril vždy so sesterskou Kresťansko-sociálnou úniou (CSU) a liberálmi z FDP.

Iróniou osudu je, že práve ´Kohlove dievčatko´ Angela Merkelová ako prvá v decembri 1999 verejne vyhlásila, že éra Helmuta Kohla sa skončila a strana sa musí so svojím dlhoročným predsedom rozísť. Stalo sa tak po rozsiahlej finančnej afére CDU a machináciám so sponzorskými darmi. Bol to Kohl, ktorý si v 90. rokoch minulého storočia všimol mladú východonemeckú političku Merkelovú a výrazne prispel k jej vzostupu do politických výšin.

Počas 16 rokoch vládnutia Helmuta Kohla sa udiali mnohé dejinné udalosti, pri formovaní ktorých zohrával kľúčovú úlohu: bol to predovšetkým pád Berlínskeho múru 9. novembra 1989 a opätovné zjednotenie Nemecka 3. októbra 1990.

Spolu s francúzskym prezidentom Francoisom Mitterrandom mal značnú zásluhu na oživení stagnujúceho procesu európskej integrácie. Obaja sa považujú za architektov Maastrichtskej zmluvy, zakladajúceho dokumentu Európskej únie, a rovnako významné bolo vzájomné puto dôvery medzi nemeckým kancelárom a šéfom Kremľa Michailom Gorbačovom.

Celý svet obletela slávna a dojemná fotografia z 22. septembra 1984 zachytávajúca dovtedy nevídané gesto priateľstva. Mitterrand a Kohl sa na nej držia za ruky na cintoríne v Doaumonte, neďaleko Verdunu, jednom z najkrvavejších bojísk prvej svetovej vojny.

Jeden z architektov európskej integrácie a kancelár nemeckého zjednotenia zomrel 16. júna 2017 vo veku 87 rokov v rodnom Ludwigshafene.

Smútočný akt sa uskutočnil 1. júla 2017 v sídle Európskeho parlamentu v Štrasburgu. Vôbec prvá rozlúčka s národným lídrom na európskej úrovni sa niesla v znamení vzdania holdu veľkému štátnikovi Helmutovi Kohlovi, politikovi, ktorý sa stal 11. decembra 1998 - po francúzskom politikovi a ekonómovi Jeanovi Monnetovi - iba druhým nositeľom prestížneho ocenenia „Čestný občan Európy“.