Helsinki 15. júla (TASR) – Hlavné mesto Fínska, ktoré bude v pondelok hostiť vrcholnú schôdzku prezidentov USA a Ruska, Donalda Trumpa a Vladimira Putina, má tradíciu usporadúvania podobných podujatí.

Počas studenej vojny bolo Fínsko považované za neutrálne územie, keďže nebolo členskou krajinou NATO, patrilo do západného sveta, avšak zároveň malo pomerne úzke vzťahy so susedným Sovietskym zväzom. V roku 1948 sa napríklad zaviazalo, že vojskám západných mocností pri prípadnom útoku proti Sovietskemu zväzu neumožní prechod cez svoje územie.

Jedným z najvýznamnejších podujatí počas studenej vojny, ktoré usporiadali dnes 650-tisícové Helsinki, bola Konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Európe (KBSE). Rokovania sa začali v roku 1973 a vyvrcholili prijatím Záverečného helsinského aktu o dva roky neskôr. Podpísali ho najvyšší predstavitelia 35 štátov sveta vrátane amerického prezidenta Geralda Forda a sovietskeho vodcu Leonida Brežneva a znamenal zmiernenie napätia medzi východným a západným blokom.

Konferencia sa o dve desaťročia neskôr pretransformovala na Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Slovensko bude v roku 2019 tejto organizácii predsedať.

V Helsinkách sa stretli najvyšší predstavitelia USA a Sovietskeho zväzu aj v roku 1990. George Bush starší a Michail Gorbačov sa radili o kríze v Perzskom zálive mesiac po vpáde irackej armády do Kuvajtu.

O sedem rokov neskôr sa vo fínskej metropole stretli prezidenti Bill Clinton a Boris Jeľcin. Hlavnými témami bola kontrola zbrojenia a nešírenie zbraní a taktiež chystané rozširovanie NATO smerom na východ.

Vo Fínsku sa aj nedávno uskutočnilo niekoľko rokovaní o horúcich zahraničnopolitických témach. Na jar tohto roku sa v Helsinkách stretli na neoficiálnych rozhovoroch predstavitelia KĽDR, Južnej Kórey a USA, vlani na jeseň v hlavnom meste Fínska rokovali ministri zahraničných vecí USA a Ruska. Na jar 2014, v čase vyostrenej ukrajinskej krízy, sa na ostrovčeku Boistö, ležiacom blízko pobrežia na polceste z Helsínk smerom k ruským hraniciam, uskutočnila diskusia expertov a bývalých diplomatov z Ruska a USA o možnostiach riešenia situácie.

V júni sa v štátnej rezidencii Königstedt severne od Helsínk zišli predseda zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA Joseph Dunford a náčelník generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerij Gerasimov.

Fíni si podľa všetkého želajú zachovať súčasné vojensky neutrálne postavenie svojej krajiny. Podľa februárového prieskumu je 51 percent Fínov proti vstupu ich krajiny do NATO, kým opačný názor zastáva iba 21 percent obyvateľov.

Voľba na Helsinki však tentoraz padla aj z praktických dôvodov. Trump sa práve nachádza v Európe, kde sa najprv zúčastnil na summite NATO v Bruseli a následne odcestoval na návštevu Británie. A Putin to má do Helsínk pomerne blízko z Moskvy, kde bude ešte v nedeľu večer svedkom finálového zápasu majstrovstiev sveta vo futbale medzi Francúzskom a Chorvátskom.

Osobitný spravodajca TASR Jaroslav Bublinec