Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Trvanie sucha sa z roka na rok zvyšuje a aktuálne nedostatku vody čelí 2,3 miliardy ľudí.
Autor TASR
New York/Bonn/Bratislava 17. júna (TASR) – Takmer polovicu pracovnej sily v celosvetovom poľnohospodárstve tvoria ženy. Avšak menej ako jedna z piatich je aj vlastníčkou pôdy, ktorú obrába. Ženy po celom svete trávia zhromažďovaním vody 200 miliónov hodín denne a v niektorých krajinách cesta za vodou trvá viac ako hodinu. Práve ony majú zásadný podiel na vitalite danej krajiny, aj keď nie sú jej vlastníkmi.
Tohtoročným heslom Svetového dňa boja proti rozširovaniu púští a sucha, ktorý od roku 1994 pripadá na 17. júna je: Jej pôda. Jej práva.
Organizácia Spojených národov (OSN) na konferencii o vzniku púští (UNCOD) v roku 1977 schválila Akčný plán boja proti šíreniu púští (PACD). Napriek tejto iniciatíve i ďalším aktivitám Program OSN pre životné prostredie v roku 1991 konštatoval, že pôda v suchých, polosuchých a čiastočne zavlažených oblastiach sa zhoršila.
Nasledoval tlak, aby OSN vytvorila medzivládny rokovací výbor, ktorého úlohou bolo do júna 1994 vypracovať Dohovor. Valné zhromaždenie OSN prijalo v decembri 1994 rezolúciu A/RES/49/115. Dohovor OSN pre boj s dezertifikáciou a degradáciou krajiny (UNCCD), ktorý je v súčasnosti jediným univerzálnym a na medzinárodnej úrovni uznávaným nástrojom, ratifikovalo vtedy 50 členských štátov.
Spravuje problematiku zhoršovania pôdy a jej postupnú premenu na púšť v oblastiach veľkého sucha. Zároveň vyhlásilo 17. jún za Svetový deň boja proti rozširovaniu púští a sucha. Slovensko Dohovor ratifikovalo 7. januára 2002 a stály sekretariát Dohovoru má od januára 1999 sídlo v nemeckom meste Bonn.
Trvanie sucha sa z roka na rok zvyšuje a aktuálne nedostatku vody čelí 2,3 miliardy ľudí. Z výsledkov meraní vyplýva, že približne jedna osmina povrchu súše je pokrytá púšťami a ročne sa rozširujú rýchlosťou približne 60.000 štvorcových kilometrov, čo je viac ako rozloha Slovenska.
Najväčšia púšť planéty Zem – Sahara s rozlohou 9 miliónov štvorcových kilometrov, sa podľa satelitných meraní rozširuje približne o 120.000 štvorcových kilometrov ročne. Tento proces prebieha s nižšou intenzitou aj v Južnej Amerike, Austrálii a v Ázii.
Rozšírovaním púští sa stráca poľnohospodárska pôda, väčšinou to sú pasienky, ale aj orná pôda a lesy. Asi 12 percent rozlohy súše sa využíva ako orná pôda, teda pre produkciu biomasy, ktorá je základným článkom potravinového reťazca zvierat aj ľudí. Podľa časopisu National Geographic za uplynulých 40 rokov prišlo ľudstvo asi o tretinu ornej pôdy kombináciou prirodzených činiteľov a ľudskými aktivitami.
Podľa UNCCD po celom svete ženy čelia výrazným prekážkam pri zabezpečovaní pozemkových práv k obrábanej pôde, čo obmedzuje ich schopnosť prosperovať. Vo viac ako 100 krajinách naďalej podliehajú diskriminačným zákonom a praktikám, ktoré bránia ich právu dediť a prístupu k službám a zdrojom. A to na základe zvykových, náboženských alebo tradičných zákonov a praktík.
Tohtoročná téma Medzinárodného dňa proti rozširovaniu púští a sucha zdôrazňuje, že investovanie do rovnakého prístupu žien k pôde a súvisiacemu majetku je priamou investíciou do ich budúcnosti a budúcnosti ľudstva.
Tohtoročným heslom Svetového dňa boja proti rozširovaniu púští a sucha, ktorý od roku 1994 pripadá na 17. júna je: Jej pôda. Jej práva.
Organizácia Spojených národov (OSN) na konferencii o vzniku púští (UNCOD) v roku 1977 schválila Akčný plán boja proti šíreniu púští (PACD). Napriek tejto iniciatíve i ďalším aktivitám Program OSN pre životné prostredie v roku 1991 konštatoval, že pôda v suchých, polosuchých a čiastočne zavlažených oblastiach sa zhoršila.
Nasledoval tlak, aby OSN vytvorila medzivládny rokovací výbor, ktorého úlohou bolo do júna 1994 vypracovať Dohovor. Valné zhromaždenie OSN prijalo v decembri 1994 rezolúciu A/RES/49/115. Dohovor OSN pre boj s dezertifikáciou a degradáciou krajiny (UNCCD), ktorý je v súčasnosti jediným univerzálnym a na medzinárodnej úrovni uznávaným nástrojom, ratifikovalo vtedy 50 členských štátov.
Spravuje problematiku zhoršovania pôdy a jej postupnú premenu na púšť v oblastiach veľkého sucha. Zároveň vyhlásilo 17. jún za Svetový deň boja proti rozširovaniu púští a sucha. Slovensko Dohovor ratifikovalo 7. januára 2002 a stály sekretariát Dohovoru má od januára 1999 sídlo v nemeckom meste Bonn.
Trvanie sucha sa z roka na rok zvyšuje a aktuálne nedostatku vody čelí 2,3 miliardy ľudí. Z výsledkov meraní vyplýva, že približne jedna osmina povrchu súše je pokrytá púšťami a ročne sa rozširujú rýchlosťou približne 60.000 štvorcových kilometrov, čo je viac ako rozloha Slovenska.
Najväčšia púšť planéty Zem – Sahara s rozlohou 9 miliónov štvorcových kilometrov, sa podľa satelitných meraní rozširuje približne o 120.000 štvorcových kilometrov ročne. Tento proces prebieha s nižšou intenzitou aj v Južnej Amerike, Austrálii a v Ázii.
Rozšírovaním púští sa stráca poľnohospodárska pôda, väčšinou to sú pasienky, ale aj orná pôda a lesy. Asi 12 percent rozlohy súše sa využíva ako orná pôda, teda pre produkciu biomasy, ktorá je základným článkom potravinového reťazca zvierat aj ľudí. Podľa časopisu National Geographic za uplynulých 40 rokov prišlo ľudstvo asi o tretinu ornej pôdy kombináciou prirodzených činiteľov a ľudskými aktivitami.
Podľa UNCCD po celom svete ženy čelia výrazným prekážkam pri zabezpečovaní pozemkových práv k obrábanej pôde, čo obmedzuje ich schopnosť prosperovať. Vo viac ako 100 krajinách naďalej podliehajú diskriminačným zákonom a praktikám, ktoré bránia ich právu dediť a prístupu k službám a zdrojom. A to na základe zvykových, náboženských alebo tradičných zákonov a praktík.
Tohtoročná téma Medzinárodného dňa proti rozširovaniu púští a sucha zdôrazňuje, že investovanie do rovnakého prístupu žien k pôde a súvisiacemu majetku je priamou investíciou do ich budúcnosti a budúcnosti ľudstva.
