Camp David/Bratislava 17. septembra (TASR) - Podpis mierových dohôd medzi Izraelom a Egyptom pred 40 rokmi 17. septembra 1978 znamenal historický prelom v situácii na Blízkom východe.

Predmetom dohôd bolo predovšetkým ukončenie vojnového stavu medzi Izraelom a Egyptom, ktorý pretrvával od izraelskej vojny za nezávislosť v roku 1948, a tiež stiahnutie izraelskej armády zo Sinajského poloostrova, ktorý Izrael zabral počas 6-dňovej vojny v roku 1967. Obrat priniesla iniciatíva egyptského prezidenta Anvara Sadata, ktorý navštívil Izrael už v novembri roku 1977. Rozhodol sa ignorovať postoj Ligy arabských štátov, ktoré odmietali rokovať aj oficiálne uznať izraelský štát.

Rozhovory napokon vyústili do rokovaní izraelských a egyptských predstaviteľov v letnom sídle amerických prezidentov Camp David v štáte Maryland. Stretnutie sprostredkoval prezident USA Jimmy Carter.

Egyptský prezident Anvar Sadat a izraelský premiér Menachem Begin podpísali 17. septembra 1978 v Camp Davide dve zmluvy, ktoré mali podporiť mierový proces na Blízkom východe. Dohody podpísal aj vtedajší americký prezident Carter ako "hlavný svedok" a sprostredkovateľ mierových rozhovorov. Na rokovaní sa zúčastnili aj poradcovia prezidenta USA Zbigniew Brzezinski a Henry Kissinger.

Dohody boli pripravené počas predošlých rokovaní zúčastnených strán a obsahovali dve zmluvy: Rámcovú zmluvu o uzavretí mierovej zmluvy medzi Egyptom a Izraelom a druhou bola Rámcová zmluva pre mier na Blízkom východe.

Prvá zmluva predpokladala uzavretie mierovej dohody medzi Egyptom a Izraelom do troch mesiacov. Izrael mal dovtedy začať so sťahovaním svojich vojsk zo Sinajského polostrova, ktoré sa malo ukončiť do troch rokov. Zmluva ustanovila diplomatické vzťahy medzi oboma krajinami. Egypt a Izrael otvorili hranice, vybudovali komunikačné spojenie, otvorili ambasády a vymenili si veľvyslancov.

S mierovou zmluvou však neboli uzrozumené arabské ropné krajiny a pozastavili Egyptu členstvo v Lige arabských štátov (LAŠ). Mier nevyhovoval ani islamským radikálnym skupinám. Táto dohoda takisto zvýšila ekonomický a vojenský vplyv USA u oboch štátov.

Izraelsko-egyptskú mierovú dohodu podpísali napokon 26. marca 1979 vo Washingtone. Po jej podpise Egypt získal späť Sinajský poloostrov a stal sa prvým susedom, ktorý uznal Izrael.

Druhá zmluva obsahovala zásady pre dosiahnutie mieru na Blízkom východe. Predpokladala počas piatich rokov vytvoriť autonómnu správu na západnom brehu Jordánu a pásme Gazy, ktoré obsadila izraelská armáda. V budúcnosti sa už nemali zakladať nové izraelské osady. Táto dohoda však napokon pre odpor izraelskej pravice nevstúpila do platnosti.

Vo všeobecnosti dohody podpísané v Camp Davide prijali priaznivejšie v Izraeli. Arabské štáty, medzi nimi aj Jordánsko a Saudská Arábia s nimi skôr nesúhlasili. V samotnom Egypte mal mierový proces podporu väčšiny populácie, no verejná mienka sa často mení a napríklad počas izraelsko-libanonskej vojny v roku 2006 väčšina Egypťanov (až 92 percent) vnímala Izrael ako nepriateľský štát.

Mieroví vyjednávači egyptský prezident Anvar Sadat a izraelský premiér Menachem Begin sa 10. decembra 1978 stali laureátmi Nobelovej ceny za mier.