Bratislava 25. marca (TASR) - Severoatlantická aliancia (NATO) je medzinárodné zoskupenie 32 štátov. Aliancia so sídlom v Bruseli vznikla s cieľom politickými a vojenskými prostriedkami zaručiť slobodu a bezpečnosť jej členov.

V širšom ponímaní sa štruktúra NATO skladá z dvoch častí - z civilnej (administratívnej) zložky a z vojenskej zložky. Rozhodnutia sa prijímajú len so súhlasom všetkých členských krajín, ktoré majú pri NATO svojich civilných stálych predstaviteľov (veľvyslanca) a vojenského zástupcu.

História organizácie sa začala písať po druhej svetovej vojne, kedy sa výrazne zmenil pomer síl v Európe. Sovietsky zväz si po víťazstve nad hitlerovským Nemeckom upevňoval od roku 1945 svoje pozície a svet sa začal postupne rozdeľovať na dva nezmieriteľné bloky. Kroky vedúce k nastoleniu komunistických režimov v krajinách východnej a strednej Európy vyvolávali vo vládnucich kruhoch v Spojených štátoch amerických a v západnej Európe obavy o budúcnosť ďalších štátov starého kontinentu.

Ako prvý vystúpil s výzvou na obranu demokracie britský premiér Winston Churchill. V prejave nazvanom Opory mieru, ktorý predniesol v americkom Fultone 5. marca 1946 vyzval na odpor proti komunistickej ideológii. Hlavným bodom jeho prejavu bola výzva na vytvorenie pevného americko-britského vojenského spojenectva, ktoré malo úspešne vzdorovať sovietskej expanzii.

Už nasledujúci rok, pod dojmom hrozby pričlenenia Grécka a Turecka do sovietskej sféry vplyvu, vyhlásil americký prezident Harry Truman 12. marca 1947 doktrínu, ktorá znamenala začiatok budovania systému obrany proti prenikaniu komunizmu do ďalších európskych štátov.

Poradca americkej Republikánskej strany pre zahraničnopolitické otázky John Foster Dulles navrhol 19. januára 1948 v zahraničnom výbore amerického Senátu vytvoriť protisovietsku koalíciu západoeurópskych krajín. Myšlienku podporila britská a francúzska vláda, ako aj vlády krajín Beneluxu.

Dňa 17. marca 1948 vznikol Bruselský pakt piatich európskych krajín - Spojeného kráľovstva, Francúzska, Belgicka, Holandska a Luxemburska, ktorý zaručoval jeho signatárom aj automatickú vzájomnú pomoc v prípade ozbrojenej agresie v Európe. O pol roka neskôr sa vytvorila vojenská štruktúra Bruselského paktu.

Keďže sa ale medzinárodnopolitická situácia zhoršovala, snaha spojencov vytvoriť ešte silnejšiu politicko-vojenskú organizáciu silnela. A s ňou rovnako aj potreba zapojiť do spoločnej obrany tiež zámorské krajiny USA a Kanadu. Legislatívne práce na vytvorení zmluvných základov potrebných na vznik Severoatlantickej aliancie sa zintenzívnili.

Dňa 4. apríla 1949 ministri zahraničných vecí 12 zakladajúcich štátov Aliancie podpísali tzv. Washingtonskú zmluvu, na základe ktorej vznikla nová vojenská organizácia Severoatlantická aliancia.

Zakladajúcimi členmi NATO boli Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Holandsko, Island, Kanada, Luxembursko, Nórsko, Portugalsko, Spojené kráľovstvo, Spojené štáty americké a Taliansko. V roku 1952 sa pridali Grécko a Turecko. Aliancia sa v roku 1955 rozšírila o Nemecko, v roku 1982 o Španielsko. Česko, Maďarsko a Poľsko vstúpili do NATO v roku 1999.

V rámci najväčšieho rozšírenia Severoatlantickej aliancie sa jej členmi v roku 2004 stali Slovensko, Slovinsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Rumunsko a Bulharsko. V roku 2009 prijalo NATO medzi seba balkánske krajiny Albánsko a Chorvátsko. Nasledovali ďalšie dve balkánske krajiny - v roku 2017 Čierna Hora a v roku 2020 Severné Macedónsko. V roku 2023 vstúpilo do NATO Fínsko a zatiaľ posledným, v poradí 32. členským štátom Severoatlantickej aliancie sa 7. marca stalo Švédsko.

Prvým generálnym tajomníkom NATO bol v rokoch 1952 až 1957 lord Hastings Lionel Ismay zo Spojeného kráľovstva, podľa ktorého úlohou Aliancie bolo "udržať Ameriku v Európe, Rusko mimo západnú Európu a Nemecko pri zemi". V súčasnosti je na čele Severoatlantickej aliancie bývalý dvojnásobný nórsky premiér Jens Stoltenberg, ktorý sa ujal funkcie 1. októbra 2014.