Začiatok sčítania je naplánovaný na 5. apríla, oznámil Kosovský štatistický úrad (ASK).
Autor TASR
Priština 21. marca (TASR) - Kosovské úrady vo štvrtok oznámili oficiálny termín sčítania ľudu, ktoré sa uskutoční v apríli, v čase narastajúceho napätia medzi väčšinovými kosovskými Albáncami a menšinovou komunitou etnických Srbov. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Sčítanie obyvateľstva je v mnohých balkánskych krajinách chúlostivou záležitosťou, keďže stúpajúca pôrodnosť, masová migrácia a etnické napätie narúšajú snahy o získanie presných údajov o počte obyvateľov.
Začiatok sčítania je naplánovaný na 5. apríla, oznámil Kosovský štatistický úrad (ASK). Stane sa tak viac ako desať rokov po doposiaľ jedinom sčítaní obyvateľov Kosova, ktoré sa uskutočnilo v roku 2011 a ukázalo, že v krajine žije 1,8 milióna obyvateľov.
"Sčítanie ľudu poskytuje presné a úplné demografické, sociálno-ekonomické a geografické údaje, ktoré sú nevyhnutné pre informované rozhodovanie na všetkých úrovniach," povedal kosovský premiér Albin Kurti.
Sčítanie prichádza v čase, keď vzťahy medzi vládou v Prištine a kosovskými etnickými Srbmi zostávajú napäté po zákaze používania srbskej meny - dinára - začiatkom tohto roka. Po zavedení kontroverzného nového pravidla, ktoré z eura urobilo jedinú zákonnú menu v Kosove, sa prejavila frustrácia.
Tento krok vyvolal hnev aj v Belehrade, ktorý neuznáva suverenitu Kosova a naďalej financuje paralelný systém zdravotníctva, vzdelávania a sociálneho zabezpečenia pre tamojších etnických Srbov.
Srbský prezident Aleksandar Vučič pravidelne kritizuje vládu v Prištine za to, že prijala celý rad opatrení, ktoré podľa neho vyvolali útek etnických Srbov z Kosova, čo viedlo k priepastnému zmenšeniu tejto komunity.
Vedúci predstavitelia kosovských Srbov ani vláda v Belehrade oficiálne neoznámili, či sa táto komunita s približne 100.000 členmi zúčastní na avizovanom sčítaní ľudu.
Nevraživosť medzi Kosovom a Srbskom pretrváva od vojny medzi srbskými silami a etnickými albánskymi povstalcami koncom 90. rokov 20. storočia, ktorá si vyžiadala zásah NATO proti Belehradu. Kosovo v roku 2008 vyhlásilo nezávislosť, ktorú Srbsko ani jeho spojenci - Rusko a Čína - doteraz neuznali.
Kosovo je naďalej obývané prevažne etnickými Albáncami, ale v severných častiach územia krajiny pri hraniciach so Srbskom majú vo viacerých obciach väčšinu etnickí Srbi.
Západné mocnosti vyvíjajú na obe strany tlak, aby rokovali o normalizácii vzájomných vzťahov - Európska únia to stanovila ako podmienku pre vstup oboch krajín do bloku, pripomína AFP.
Sčítanie obyvateľstva je v mnohých balkánskych krajinách chúlostivou záležitosťou, keďže stúpajúca pôrodnosť, masová migrácia a etnické napätie narúšajú snahy o získanie presných údajov o počte obyvateľov.
Začiatok sčítania je naplánovaný na 5. apríla, oznámil Kosovský štatistický úrad (ASK). Stane sa tak viac ako desať rokov po doposiaľ jedinom sčítaní obyvateľov Kosova, ktoré sa uskutočnilo v roku 2011 a ukázalo, že v krajine žije 1,8 milióna obyvateľov.
"Sčítanie ľudu poskytuje presné a úplné demografické, sociálno-ekonomické a geografické údaje, ktoré sú nevyhnutné pre informované rozhodovanie na všetkých úrovniach," povedal kosovský premiér Albin Kurti.
Sčítanie prichádza v čase, keď vzťahy medzi vládou v Prištine a kosovskými etnickými Srbmi zostávajú napäté po zákaze používania srbskej meny - dinára - začiatkom tohto roka. Po zavedení kontroverzného nového pravidla, ktoré z eura urobilo jedinú zákonnú menu v Kosove, sa prejavila frustrácia.
Tento krok vyvolal hnev aj v Belehrade, ktorý neuznáva suverenitu Kosova a naďalej financuje paralelný systém zdravotníctva, vzdelávania a sociálneho zabezpečenia pre tamojších etnických Srbov.
Srbský prezident Aleksandar Vučič pravidelne kritizuje vládu v Prištine za to, že prijala celý rad opatrení, ktoré podľa neho vyvolali útek etnických Srbov z Kosova, čo viedlo k priepastnému zmenšeniu tejto komunity.
Vedúci predstavitelia kosovských Srbov ani vláda v Belehrade oficiálne neoznámili, či sa táto komunita s približne 100.000 členmi zúčastní na avizovanom sčítaní ľudu.
Nevraživosť medzi Kosovom a Srbskom pretrváva od vojny medzi srbskými silami a etnickými albánskymi povstalcami koncom 90. rokov 20. storočia, ktorá si vyžiadala zásah NATO proti Belehradu. Kosovo v roku 2008 vyhlásilo nezávislosť, ktorú Srbsko ani jeho spojenci - Rusko a Čína - doteraz neuznali.
Kosovo je naďalej obývané prevažne etnickými Albáncami, ale v severných častiach územia krajiny pri hraniciach so Srbskom majú vo viacerých obciach väčšinu etnickí Srbi.
Západné mocnosti vyvíjajú na obe strany tlak, aby rokovali o normalizácii vzájomných vzťahov - Európska únia to stanovila ako podmienku pre vstup oboch krajín do bloku, pripomína AFP.