Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Halada sa v novembri 1989 dostal do centra revolučných udalostí neplánovane. V tom čase bol šéfredaktorom vydavateľstva Lidové nakladatelství, ktoré sídlilo v paláci Melantrich na Václavskom námestí.
Autor TASR
Praha 17. novembra (TASR) - Atmosféra v zákulisí revolučného diania bola hektická – cítili sme, že sme svedkami niečoho výnimočného. Pre TASR to povedal český historik, novinár, spisovateľ a vysokoškolský pedagóg Jan Halada, ktorý požičal kľúče od teraz už slávneho balkóna rečníkom Nežnej revolúcie, informuje spravodajkyňa v Prahe.
Halada sa v novembri 1989 dostal do centra revolučných udalostí neplánovane. V tom čase bol šéfredaktorom vydavateľstva Lidové nakladatelství, ktoré sídlilo v paláci Melantrich na Václavskom námestí. Patril im aj veľký balkón na druhom poschodí budovy.
Každým dňom prichádzalo na protesty na Václavskom námestí viac ľudí a podľa Haladu bolo jasné, že malý balkón na prvom poschodí už nestačí. "Takže za mnou prišiel kamarát a hovoril: 'Pozri, ten balkón na tom prvom poschodí by mohol aj spadnúť, on nie je dosť pevný,'" vysvetľoval okolnosti historik.
Keďže tam v tom čase nebol riaditeľom vydavateľstva, on ako šéfredaktor rozhodol, že rečníkom veľký balkón odomkne. "Ja som dal 'kľúč k revolúcii' od toho balkóna," povedal nadnesene.
"Potom prišiel na druhý deň riaditeľ a hovorí: 'Oboch nás odvezú na Sibír!'" zasmial sa Halada. Vtedy neuvažoval nad tým, že by mu jeho ochota pomôcť mohla spôsobiť nejaký problém. "To až ex post si uvedomíte, že z toho mohol byť 'průser', a dosť veľký. Že sme mohli naozaj na tej Sibíri skončiť. Ale to ste v behu udalostí, a veľmi nad tým nepremýšľate, pretože to je taká eufória," vysvetlil.
Hoci Halada priamo na balkóne nebol, zákulisné dianie intenzívne prežíval. Atmosféra bola podľa neho hektická. Na balkóne sa striedali rečníci, pod ním hrali kapely. A keď sa po mnohých demonštráciách po celej republike dostal vývoj udalostí na oficiálnu úroveň, už bolo podľa Haladu všetkým jasné, že v nasledujúcom roku bude nový režim.
"Toto bolo ešte také spontánne, emotívne, ľudia sa z toho tešili a už skutočne strácali ten strach. Nikto si už nepripustil, že by to mohlo dopadnúť inak," spomína Halada. Zúčastniť sa na demonštráciách bolo podľa neho samozrejmosťou. "Nemohli ste tam neprísť, to bola vaša povinnosť," povedal o protestoch.
To, kam sa česká a slovenská spoločnosť po Nežnej revolúcii dostala, nechcel český historik hodnotiť. Zdieľa názor nemeckého sociológa, politológa a filozofa Ralfa Dahrendorfa, že politické zmeny sa dajú urobiť za šesť mesiacov, ekonomické za šesť rokov, ale na zmenu myslenia ľudí je potrebných 60 rokov.
"Nech už ide o českú alebo slovenskú spoločnosť, ale napríklad aj o Poliakov, Maďarov. Ten Západ všetko toto privítal, ale ešte stále do určitej miery nerozumie tomu, čo sme tak dlhú dobu prežívali a v čom sme žili, a pozerá sa na to svojimi očami. Ak sa pozeráte svojimi očami na históriu, tak sa pozeráte inak," uzavrel český historik Jan Halada.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
Halada sa v novembri 1989 dostal do centra revolučných udalostí neplánovane. V tom čase bol šéfredaktorom vydavateľstva Lidové nakladatelství, ktoré sídlilo v paláci Melantrich na Václavskom námestí. Patril im aj veľký balkón na druhom poschodí budovy.
Každým dňom prichádzalo na protesty na Václavskom námestí viac ľudí a podľa Haladu bolo jasné, že malý balkón na prvom poschodí už nestačí. "Takže za mnou prišiel kamarát a hovoril: 'Pozri, ten balkón na tom prvom poschodí by mohol aj spadnúť, on nie je dosť pevný,'" vysvetľoval okolnosti historik.
Keďže tam v tom čase nebol riaditeľom vydavateľstva, on ako šéfredaktor rozhodol, že rečníkom veľký balkón odomkne. "Ja som dal 'kľúč k revolúcii' od toho balkóna," povedal nadnesene.
"Potom prišiel na druhý deň riaditeľ a hovorí: 'Oboch nás odvezú na Sibír!'" zasmial sa Halada. Vtedy neuvažoval nad tým, že by mu jeho ochota pomôcť mohla spôsobiť nejaký problém. "To až ex post si uvedomíte, že z toho mohol byť 'průser', a dosť veľký. Že sme mohli naozaj na tej Sibíri skončiť. Ale to ste v behu udalostí, a veľmi nad tým nepremýšľate, pretože to je taká eufória," vysvetlil.
Hoci Halada priamo na balkóne nebol, zákulisné dianie intenzívne prežíval. Atmosféra bola podľa neho hektická. Na balkóne sa striedali rečníci, pod ním hrali kapely. A keď sa po mnohých demonštráciách po celej republike dostal vývoj udalostí na oficiálnu úroveň, už bolo podľa Haladu všetkým jasné, že v nasledujúcom roku bude nový režim.
"Toto bolo ešte také spontánne, emotívne, ľudia sa z toho tešili a už skutočne strácali ten strach. Nikto si už nepripustil, že by to mohlo dopadnúť inak," spomína Halada. Zúčastniť sa na demonštráciách bolo podľa neho samozrejmosťou. "Nemohli ste tam neprísť, to bola vaša povinnosť," povedal o protestoch.
To, kam sa česká a slovenská spoločnosť po Nežnej revolúcii dostala, nechcel český historik hodnotiť. Zdieľa názor nemeckého sociológa, politológa a filozofa Ralfa Dahrendorfa, že politické zmeny sa dajú urobiť za šesť mesiacov, ekonomické za šesť rokov, ale na zmenu myslenia ľudí je potrebných 60 rokov.
"Nech už ide o českú alebo slovenskú spoločnosť, ale napríklad aj o Poliakov, Maďarov. Ten Západ všetko toto privítal, ale ešte stále do určitej miery nerozumie tomu, čo sme tak dlhú dobu prežívali a v čom sme žili, a pozerá sa na to svojimi očami. Ak sa pozeráte svojimi očami na históriu, tak sa pozeráte inak," uzavrel český historik Jan Halada.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
