Budapešť 31. mája (TASR) - Maďari veľmi nehľadali ponaučenia z otrasov spôsobených Trianonom a ani cestu vyliečenia z trianonskej traumy. Triezvo zmýšľajúci politici a občania Maďarska však vedia, že Európska únia a NATO sú vhodným rámcom na nahradenie rozbrojov spoluprácou a priateľstvom. Konštatoval to v nedeľu v rozhovore pre TASR maďarský historik a exminister zahraničných vecí Géza Jeszenszky pri príležitosti nadchádzajúceho 100. výročia podpísania Trianonskej mierovej zmluvy.

Šéf diplomacie vlády premiéra Józsefa Antalla na otázku postoja maďarskej politickej elity a citlivosti Maďarov k tejto udalosti spred 100 rokov povedal, že komunistický režim Trianon spolu s inými citlivými záležitosťami zamietol pod koberec.

"V uplynulých 30 rokoch sa však táto otázka opäť otvorila. Maďarská spoločnosť sa síce o príčinách a obsahu mierovej zmluvy mnoho dozvedela - a to najmä v posledných dvoch rokoch -, ponaučenia z otrasov a cestu vyliečenia z traumy však veľmi nehľadala," konštatoval.

Ak by podľa jeho slov boli susedné štáty k maďarskej menšine žijúcej v ich krajine tolerantnejšie a EÚ by vnímala problémy národnostných menšín, tak by dnes bola táto storočná rana Maďarov vo fáze zahojenia. "Jednotlivé maďarské vlády sa snažili o čo najlepšie vzťahy so susedmi, avšak ponúknutú ruku prijalo iba málo politikov," dodal.

Hranice, ktoré víťazné mocnosti určili na úkor Maďarov a boli vymedzené na základe vojenských, ekonomických a dopravných hľadísk namiesto zohľadnenia etnických pomerov, sa stali jablkom sváru v regióne Karpatského oblúka, podčiarkol Jeszenszky.

Riešením podľa neho mohla byť stredoeurópska federácia založená na demokratických princípoch, ktorú presadzoval aj Milan Hodža (pozn. TASR: slovenský politik a štátnik z čias Rakúsko-Uhorska, ktorého plán hovoril o utvorení homogénneho hospodárskeho priestoru v strednej Európe odstránením colných bariér a zriadením zóny voľného obchodu).

"Dnes EÚ a NATO ponúkajú namiesto rozbrojov vhodný rámec na úzku spoluprácu a na vytvorenie stále priateľskejších vzájomných vzťahov. To chcú aj triezvo zmýšľajúci politici a občania u nás, ale aj v susedných štátoch - zatiaľ sme však v menšine," zdôraznil historik.

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán 9. januára na medzinárodnej tlačovej konferencii v Budapešti zdôraznil, že na výročí storočia Trianonu musí zaznieť spravodlivosť, avšak tým sa budúcnosť nijako nezmení. To, na čom skutočne záleží, je podľa jeho slov spolupráca so susednými krajinami v záujme budúcnosti.

Predseda vlády označil za obrovský výsledok a úspech, že sa v uplynulých rokoch podarilo zlikvidovať obdobie storočnej izolácie Maďarov.

"Podarilo sa nám vo viacerých reláciách vytvoriť úzke vzťahy ukazujúce do budúcnosti, ktoré nie sú zaťažené historickou skúsenosťou. Napríklad so Slovenskom spolupracujeme v rámci zoskupenia Vyšehradská štvorka," podotkol ministerský predseda.

Zároveň dodal, že s Chorvátskom aj napriek niektorým sporom má Maďarsko "bratský" vzťah a spolupráca existuje aj so Srbskom. Orbán súčasne vyzval na snahy o spoločné budovanie strednej Európy.

Trianonskú mierovú zmluvu, ktorá vymedzila hranice Maďarska a Československa po rozpade Rakúsko-Uhorska v závere prvej svetovej vojny, podpísali 4. júna 1920 v paláci Veľký Trianon pri Paríži predstavitelia Dohody (Británia, Spojené štáty, Francúzsko a Taliansko) a Maďarska.

Ako dôsledok Trianonskej zmluvy zostalo v Maďarsku sedem miliónov z 20,8 milióna obyvateľov Uhorska. Dovedna 72 percent územia Uhorska pripadlo spojeneckým krajinám a Maďarsko stratilo prístup k moru, ktoré malo prostredníctvom Chorvátska.

Hoci Maďarsko zmluvu podpísalo a ratifikovalo, s novým stavom sa nezmierilo. Poslanci maďarského parlamentu 31. mája 2010 rozhodli, že výročie podpisu zmluvy sa bude každoročne pripomínať pamätným dňom, ktorý bol stanovený na 4. júna ako Deň národnej spolupatričnosti.