Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa 42 percent respondentov prieskumu "nebolo za Hitlera všetko zlé", opačný názor prejavilo 57 percent opýtaných.
Autor TASR
,aktualizované Viedeň 10. marca (TASR) - Viac ako polovica oslovených Rakúšanov (54 percent) sa domnieva, že v prípade možnosti uchádzať sa o priazeň voličov by aj niekdajšia nacistická NSDAP v súčasnom Rakúsku - 75 rokov po jeho pripojení k Tretej ríši - nebola bez šancí.
Vyplýva to z výsledkov reprezentačného prieskumu verejnej mienky, ktorý v tomto týždni realizoval Market Institut so sídlom v Linzi a do ktorého sa zapojila vzorka 502 respondentov.
Ide o hypotetickú otázku, pretože v alpskej republike je šírenie nacistickej ideológie trestným činom a ultrapravicové extrémistické zoskupenia sú postavené mimo zákon. Na margo príslušnej legislatívnej úpravy sa 13 percent opýtaných vyjadrilo, že je priveľmi prísna, 50 percent ju považuje za primeranú a zvyšných 37 percent za priveľmi slabú.
Na otázku, či Rakúšania mali bojovať proti tzv. Anšlusu, teda pripojeniu k fašistickému Nemecku, odpovedalo 15 percent, že by to bolo bývalo zmysluplné, 42 percent sa domnieva, že by to situáciu Rakúska bolo zhoršilo a ďalších 43 percent sa vyjadrilo, že by to nebolo zmenilo nič.
Spornou zostáva aj otázka, či sa Rakúsko pripojilo k Nemecku dobrovoľne alebo či sa vlastne v roku 1938 stalo jeho prvou obeťou po anexii Nemeckom. Tesná väčšina (53 percent) sa domnieva, že išlo o dobrovoľný krok, 46 percent oslovených hovorí o obeti.
Podľa 42 percent respondentov prieskumu "nebolo za Hitlera všetko zlé", opačný názor prejavilo 57 percent opýtaných.
Na otázku, či si dokážu v súčasnej Európe predstaviť podobné krajnosti, akým čelila v spomínanom období hlavne židovská komunita, reagovalo slovami úplne nemožné 12 percent oslovených. Za skôr nepravdepodobné to považuje 32 percent respondentov, za skôr možné 39 percent a za veľmi pravdepodobné 17 percent.
Nacistickú minulosť krajiny považuje za adekvátne spracovanú 61 percent respondentov, zvyšných 39 percent to vidí naopak. Podobne odlišné boli aj názory na odškodnenie vtedajších obetí, 57 percent ho označilo za dostatočné, ďalších 42 percent si to však nemyslí.
Na inú otázku prieskumu až 61 percent respondentov uviedlo, že by si na čele Rakúska želalo "silného muža". V podobnom duchu odpovedali hlavne skôr narodení, jednoznačne odmietavý postoj k tomu zaujali výlučne stúpenci Zelených.
O poznatkoch z prieskumu informoval vo víkendovom vydaní mienkotvorný rakúsky denník Der Standard. Alpská republika si v utorok pripomenie 75. výročie Anšlusu.
Vyplýva to z výsledkov reprezentačného prieskumu verejnej mienky, ktorý v tomto týždni realizoval Market Institut so sídlom v Linzi a do ktorého sa zapojila vzorka 502 respondentov.
Ide o hypotetickú otázku, pretože v alpskej republike je šírenie nacistickej ideológie trestným činom a ultrapravicové extrémistické zoskupenia sú postavené mimo zákon. Na margo príslušnej legislatívnej úpravy sa 13 percent opýtaných vyjadrilo, že je priveľmi prísna, 50 percent ju považuje za primeranú a zvyšných 37 percent za priveľmi slabú.
Na otázku, či Rakúšania mali bojovať proti tzv. Anšlusu, teda pripojeniu k fašistickému Nemecku, odpovedalo 15 percent, že by to bolo bývalo zmysluplné, 42 percent sa domnieva, že by to situáciu Rakúska bolo zhoršilo a ďalších 43 percent sa vyjadrilo, že by to nebolo zmenilo nič.
Spornou zostáva aj otázka, či sa Rakúsko pripojilo k Nemecku dobrovoľne alebo či sa vlastne v roku 1938 stalo jeho prvou obeťou po anexii Nemeckom. Tesná väčšina (53 percent) sa domnieva, že išlo o dobrovoľný krok, 46 percent oslovených hovorí o obeti.
Podľa 42 percent respondentov prieskumu "nebolo za Hitlera všetko zlé", opačný názor prejavilo 57 percent opýtaných.
Na otázku, či si dokážu v súčasnej Európe predstaviť podobné krajnosti, akým čelila v spomínanom období hlavne židovská komunita, reagovalo slovami úplne nemožné 12 percent oslovených. Za skôr nepravdepodobné to považuje 32 percent respondentov, za skôr možné 39 percent a za veľmi pravdepodobné 17 percent.
Nacistickú minulosť krajiny považuje za adekvátne spracovanú 61 percent respondentov, zvyšných 39 percent to vidí naopak. Podobne odlišné boli aj názory na odškodnenie vtedajších obetí, 57 percent ho označilo za dostatočné, ďalších 42 percent si to však nemyslí.
Na inú otázku prieskumu až 61 percent respondentov uviedlo, že by si na čele Rakúska želalo "silného muža". V podobnom duchu odpovedali hlavne skôr narodení, jednoznačne odmietavý postoj k tomu zaujali výlučne stúpenci Zelených.
O poznatkoch z prieskumu informoval vo víkendovom vydaní mienkotvorný rakúsky denník Der Standard. Alpská republika si v utorok pripomenie 75. výročie Anšlusu.
Bulhari si pripomínajú výročie masových protestov proti deportáciám židov
Sofia 10. marca (TASR) - Bulhari si dnes pripomenuli 70. výročie masových protestov, ktoré viedli k záchrane viac ako 48.000 tamojších židov pred deportáciou do nacistických koncentračných táborov. Spomienkové akcie sa konali v celej krajine. Napriek tomu, že Bulharsko bolo počas druhej svetovej vojny spojencom Nemecka, bolo jediným východoeurópskym štátom, ktorý ochránil svojich občanov židovského pôvodu pred holokaustom.
Ich deportáciám sa podarilo zabrániť vďaka úsiliu vtedajšieho podpredsedu parlamentu Dimitara Peševa. Pešev totiž zverejnil tajnú dohodu o deportácii medzi bulharskou profašistickou vládou a nemeckými spojencami, čím dosiahol jej dočasné zrušenie. Presvedčil 42 poslancov, aby spolu s ním podpísali protestnú petíciu cárovi.
Na obranu židovských spoluobčanov vystúpili aj lídri pravoslávnej cirkvi v Sofii a Plovdive a akademici, lekári, študenti, odboroví predáci a roľníci začali protestovať, organizovali pochody a pouličné demonštrácie. Cár Boris III. neskôr nacistickému vedeniu oznámil, že židov potrebuje ako stavebných robotníkov. Presunuli ich do pracovných táborov alebo get na vidieku, ale odmietli ich deportovať či vydať do rúk nacistom.
Bulhari si však dnes uctili pamiatku 11.343 židov, ktorí boli deportovaní do táborov smrti z územia Juhoslávie a Grécka, ktoré Bulharsko obsadilo počas druhej svetovej vojny. Bulharský parlament v piatok prijal rezolúciu, v ktorej ich transport do koncentračných táborov uznal ako zlyhanie.
Súčasťou dnešných spomienkových podujatí bolo osadenie pamätnej tabule v blízkosti budovy parlamentu v Sofii, potom sa uskutočnilo zhromaždenie v tamojšej synagóge.
Do Izraela po jeho založení v roku 1948 emigrovalo približne 45.000 bulharských Židov. V súčasnosti má židovská komunita v Bulharsku asi 6.000 členov, väčšinou žijú v Sofii.
Sofia 10. marca (TASR) - Bulhari si dnes pripomenuli 70. výročie masových protestov, ktoré viedli k záchrane viac ako 48.000 tamojších židov pred deportáciou do nacistických koncentračných táborov. Spomienkové akcie sa konali v celej krajine. Napriek tomu, že Bulharsko bolo počas druhej svetovej vojny spojencom Nemecka, bolo jediným východoeurópskym štátom, ktorý ochránil svojich občanov židovského pôvodu pred holokaustom.
Ich deportáciám sa podarilo zabrániť vďaka úsiliu vtedajšieho podpredsedu parlamentu Dimitara Peševa. Pešev totiž zverejnil tajnú dohodu o deportácii medzi bulharskou profašistickou vládou a nemeckými spojencami, čím dosiahol jej dočasné zrušenie. Presvedčil 42 poslancov, aby spolu s ním podpísali protestnú petíciu cárovi.
Na obranu židovských spoluobčanov vystúpili aj lídri pravoslávnej cirkvi v Sofii a Plovdive a akademici, lekári, študenti, odboroví predáci a roľníci začali protestovať, organizovali pochody a pouličné demonštrácie. Cár Boris III. neskôr nacistickému vedeniu oznámil, že židov potrebuje ako stavebných robotníkov. Presunuli ich do pracovných táborov alebo get na vidieku, ale odmietli ich deportovať či vydať do rúk nacistom.
Bulhari si však dnes uctili pamiatku 11.343 židov, ktorí boli deportovaní do táborov smrti z územia Juhoslávie a Grécka, ktoré Bulharsko obsadilo počas druhej svetovej vojny. Bulharský parlament v piatok prijal rezolúciu, v ktorej ich transport do koncentračných táborov uznal ako zlyhanie.
Súčasťou dnešných spomienkových podujatí bolo osadenie pamätnej tabule v blízkosti budovy parlamentu v Sofii, potom sa uskutočnilo zhromaždenie v tamojšej synagóge.
Do Izraela po jeho založení v roku 1948 emigrovalo približne 45.000 bulharských Židov. V súčasnosti má židovská komunita v Bulharsku asi 6.000 členov, väčšinou žijú v Sofii.
