Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 15. november 2024Meniny má Leopold
< sekcia Zahraničie

Hitlerov rodný dom poslúži na policajné školenia o ľudských právach

Na snímke príslušníčka rakúskej polície. Foto: TASR - Pavol Zachar

Ide o najnovší zvrat v dlhoročnom spore o to, ako naložiť s touto kontroverznou nehnuteľnosťou. Vláda získala budovu na základe núteného odkúpenia v roku 2016.

Viedeň 24. mája (TASR) - Rodný dom nacistického vodcu Adolfa Hitlera v rakúskom meste Braunau am Inn bude slúžiť na školenia policajtov o ľudských právach. TASR informáciu prevzala z utorkovej správy stanice BBC News.

Ide o najnovší zvrat v dlhoročnom spore o to, ako naložiť s touto kontroverznou nehnuteľnosťou. Vláda získala budovu na základe núteného odkúpenia v roku 2016. Stavebné práce zamerané na prerobenie domu by sa mali začať na jeseň.

Tieto plány však rozdeľujú spoločnosť. Niektorí Rakúšania chcú dom zbúrať; výbor odborníkov rozhodol o jeho demolácii, aby sa z neho nestal stredobod záujmu neonacistov.

Kritici tvrdia, že by to bolo popretie rakúskej minulosti, zatiaľ čo podľa iných by sa budova mala využiť ako dom zmierenia alebo ako sídlo charitatívneho spolku.

Podľa najnovšieho plánu by mali byť stavebné práce ukončené do roku 2025 a polícia by sa tam mala nasťahovať do nasledujúceho roka, uvádza rakúska verejnoprávna stanica ORF.

Hitler sa narodil v roku 1889 v prenajatej izbe na najvyššom poschodí budovy.

Rakúska vláda si dom desaťročia prenajímala od jeho bývalej majiteľky Gerlindy Pommerovej v snahe zastaviť krajne pravicový turizmus. Využívala ho charitatívna organizácia ako denný stacionár pre ľudí so špeciálnymi potrebami, kým Pommerová nezablokovala jeho budúcu rekonštrukciu.

Vláda v roku 2016 prijala zákon, ktorý jej umožnil dom zhabať výmenou za odškodné vo výške viac ako 800.000 eur. Rakúske ministerstvo vnútra o tri roky neskôr oznámilo plány na premenu domu na policajnú stanicu.

Rakúsko bolo anektované nacistickým Nemeckom v roku 1938 a celé desaťročia sa prezentovalo ako jedna z prvých obetí tohto režimu. Mnohí však v tom čase tento krok - známy ako anšlus alebo pripojenie - vítali. Rakúsko postupne začalo hovoriť o vlastnej spoluúčasti na nacistických zločinoch.