Bejrút 18. apríla (TASR) - Libanonské šiitské hnutie Hizballáh „nedovolí nikomu, aby ho odzbrojil“. Vyhlásil to v piatok jeho vodca Naím Kásim, ktorý súčasne vyzval na „dialóg o komplexnej obrannej stratégii“ Libanonu.

Správu o tom priniesla agentúra AFP, ktorá pripomenula, že libanonský prezident Džúžíf Awn minulý týždeň informoval, že „bolo prijaté rozhodnutie“, ktorým sa dosiahne, že v Libanone bude mať monopol na zbrane štát.

V prejave ohlásenom len niekoľko hodín pred jeho konaním šiitský duchovný Kásim povedal, že je pripravený zúčastniť sa na takomto dialógu o obrannej stratégii, avšak pod podmienkou, že Izrael „prestane so svojimi útokmi“ proti Libanonu, ktoré pokračujú napriek prímeriu platnému od 27. novembra 2024.

V prejave, ktorý odvysielal televízny kanál hnutia al-Manar, Kásim upozornil, že „násilné odzbrojenie Hizballáhu by znamenalo urobiť nepriateľovi láskavosť“.

„Nedovolíme nikomu odzbrojiť Hizballáh alebo odzbrojiť hnutie odporu (proti Izraelu),“ avizoval a dodal, že slovo odzbrojenie v tomto význame treba „odstrániť zo slovníka“.

Miesto pobytu Naíma Kásima, ktorý na čele Hizballáhu nahradil Hasana Nasralláha, zabitého pri izraelskom útoku na južné predmestie Bejrútu koncom septembra 2024, nie je známe, doplnila AFP.

Kásimovo vyhlásenie sa objavilo len pár hodín po tom, ako vysokopostavený predstaviteľ Hizballáhu Wafík Safá v mene hnutia odmietol diskusiu o jeho arzenále, kým sa Izrael úplne nestiahne z južného Libanonu.

Safá, o ktorom sa odborníci domnievajú, že patrí k najradikálnejšej frakcii hnutia, spresnil, že Hizballáh oznámil svoje stanovisko aj prezidentovi Awnovi.

V rozhovore pre rozhlasovú stanicu an-Núr, spájanú s Hizballáhom, Safá položil otázku, či by nebolo logickejšie, aby „sa Izrael najprv stiahol, potom prepustil väzňov, zastavil svoju agresiu... a potom by sme diskutovali o obrannej stratégii?“ Podľa Safu obranná stratégia by mala zahŕňať úvahy o tom, ako ochrániť Libanon, nie prípravu na to, že niekto odovzdá zbrane.

Analytici citovaní agentúrou AFP upozornili, že kedysi nemysliteľná myšlienka odzbrojenia Hizballáhu naberá reálne kontúry a jeho odzbrojenie by sa dokonca mohlo javiť ako nevyhnutnosť.

Sporadické vzájomné prestrelky v libanonsko-izraelskom pohraničí sa stali prakticky každodennými od 8. októbra 2023 - deň po útoku palestínskeho hnutia Hamas na Izrael, ktorým prepukla vojna v Pásme Gazy.

V druhej polovici septembra 2024 izraelská armáda výrazne zintenzívnila ostreľovanie Hizballáhu v Libanone a zabila aj niekoľko jeho veliteľov vrátane dlhoročného vodcu Hasana Nasralláha. Od začiatku októbra 2024 izraelská armáda podnikala aj pozemnú operáciu na juhu krajiny. Prímerie platí od 27. novembra 2024, no obe strany sa obviňujú z jeho porušovania.

Dohoda o prímerí bola založená na rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN, ktorá hovorí, že libanonskí vojaci a mierové jednotky OSN by mali byť jedinými silami dislokovanými v južnom Libanone, a vyzýva na odzbrojenie všetkých ostatných aktérov.

V rámci prímeria mal Hizballáh stiahnuť svojich bojovníkov a techniku na územie ležiace severne od rieky Lítání a zlikvidovať všetku zostávajúci vojenskú infraštruktúru na juhu krajiny.

Izrael mal z južného Libanonu odsunúť všetky svoje jednotky. Časť vojakov však naďalej zastáva na piatich pozíciách, ktoré Izrael považuje za „strategické“. Na juhu pri hraniciach s Izraelom boli po stiahnutí jeho jednotiek rozmiestnení libanonskí vojaci.