Moskva 22. júna (TASR) - Celkový počet ruských občanov, ktorým v súčasnosti štát upiera právo byť volený, sa odhaduje na najmenej deväť miliónov, čo je asi osem percent z celkového počtu voličov. Vyplýva to z analytickej správy mimovládnej organizácie Hlas (Golos), ktorá sa v Rusku venuje monitorovaniu volebných kampaní a volieb i alternatívnemu sčítaniu hlasov voličov.
Hlas podľa spravodajského webu Novaja gazeta upozornil, že nie je možné zistiť presný počet občanov, ktorí sú už v súčasnosti pozbavení pasívneho volebného práva.
V porovnaní s rokom 2016, keď sa konali predchádzajúce voľby poslancov Štátnej dumy, sa situácia v tomto smere výrazne zhoršila, konštatoval Hlas. Pripomenul, že nedávno začala platiť novela zákona, ktorá znemožňuje kandidovať vo voľbách osobám "zapojeným do činnosti organizácií uznaných za extrémistické".
Tento zákon je namierený predovšetkým proti štruktúram a stúpencom politika Alexeja Navaľného, podľa Hlasu však môže byť v blízkej budúcnosti využitý proti niekoľkým stovkám politicky aktívnych občanov. Hlas tiež konštatoval, že v Rusku sa dostupné represívne normy aktívne využívajú na obmedzenie účasti súčasných politikov na voľbách.
Na archívnej snímke Alexej Navaľnyj.Foto: TASR/AP
Od konca mája roku 2020 tak Hlas identifikoval šiestich politikov, ktorí boli zbavení práva byť volení. Ide okrem iných o bývalého koordinátora Navaľného politického štábu v Archangeľskej oblasti Andreja Borovikova, či moskovskú mestskú poslankyňu Juliju Gaľaminovú.
Zoznam tých, ktorým hrozí riziko zbavenia pasívneho volebného práva, obsahuje takmer 100 politikov, dodal Hlas. Podľa neho ide v prvom rade o Navaľného spojenkyňu Ľubov Soboľovú, či bývalého výkonného riaditeľa organizácie Otvorené Rusko Andreja Pivovarova, ktorý je momentálne vo vyšetrovacej väzbe.
Ľubov Soboľová, archívna snímka.Foto: TASR/AP
O zložení Štátnej dumy sa bude rozhodovať vo voľbách, ktoré sa vzhľadom na pandémiu rozložia na celkovo tri dni a budú sa konať 17. – 19. septembra. Hlavným dňom hlasovania však bude 19. september.
Rozloženie hlasovania na tri dni má svojich kritikov najmä v radoch opozície, ktorá sa obáva, že sa tak viacnásobne zvýši možnosti falšovania volieb a ich výsledkov. Kritici poukazujú aj na nejasnosti pri logistickom zabezpečení takéhoto hlasovania - od ochrany už vhodených hlasov po nutné nasadenie miliónov ľudí - členov volebných komisií, pozorovateľov, ale aj policajtov či obslužný personál volebných miestností.
Prívrženci trojdňového hlasovania na kritiku reagovali tvrdením, že neschopnosť ruských opozičných strán vysielať pozorovateľov na tri dni volieb naznačuje, že majú v spoločnosti nedostatočnú podporu, napísal spravodajský web Novaja gazeta.
