Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Sprísnenú podobu zákona v auguste podpísal prezident Petr Pavel a platiť má od budúceho roka.
Autor TASR
Praha 15. septembra (TASR) - České opozičné hnutie ANO podalo na Ústavný súd návrh na zrušenie časti zákona o konflikte záujmov známom ako "lex Babiš". Na základe stanice ČT24 informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Sprísnenú podobu zákona v auguste podpísal prezident Petr Pavel a platiť má od budúceho roka. Vrcholoví politici podľa nej už nebudú môcť prevádzkovať televíziu, rozhlas alebo vydávať periodickú tlač. Zákaz sa po novom vzťahuje na skutočného vlastníka, aby politici právnu normu neobchádzali.
Podľa hnutia ANO je zákon protiústavný vo viacerých ohľadoch. Vyčíta mu, že porušuje základné demokratické princípy, ktoré sú súčasťou Listiny základných práv a slobôd, napríklad právo vlastniť majetok. Návrh podpísalo všetkých 70 členov klubu hnutia ANO okrem expremiéra a predsedu hnutia Andreja Babiša.
Poslanci z ANO v júni rokovanie o novele v Poslaneckej snemovni obštruovali. Kritizovali najmä to, že zmena bola súčasťou novely zákona o združovaní v politických stranách a politických hnutiach a nazvali ju "kryštalickým prílepkom". Už vtedy avizovali, že sa obrátia na Ústavný súd, ak novelu podpíše prezident.
Pôvodnú podobu zákona "lex Babiš" prijali českí poslanci v roku 2016. Podľa neho stačilo, aby politici vložili akcie svojej firmy vlastniacej médiá do zvereneckých fondov. Tento postup použil aj Babiš v prípade holdingu Agrofert. Jeho súčasťou bola mediálna skupina Mafra, ktorá vydáva denníky Lidové noviny, Mladá fronta DNES, mnoho časopisov a do jej portfólia patrí aj Rádio Impuls a rôzne internetové servery.
Od roku 2024 to už stačiť nebude. Poslanci, senátori, členovia vlády či prezident nebudú môcť previesť médiá na blízku osobu či do zvereneckého fondu a za prípadné porušenie povinností im hrozia vyššie pokuty. Funkcionárom, ktorí by sa dopustili priestupku prostredníctvom firmy, môže byť uložená sankcia až do výšky troch percent aktív danej spoločnosti.
Holding Agrofert mediálnu skupinu Mafra nedávno predal českému miliardárovi Karlovi Pražákovi spolu s chemickou spoločnosťou Synthesia.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
Sprísnenú podobu zákona v auguste podpísal prezident Petr Pavel a platiť má od budúceho roka. Vrcholoví politici podľa nej už nebudú môcť prevádzkovať televíziu, rozhlas alebo vydávať periodickú tlač. Zákaz sa po novom vzťahuje na skutočného vlastníka, aby politici právnu normu neobchádzali.
Podľa hnutia ANO je zákon protiústavný vo viacerých ohľadoch. Vyčíta mu, že porušuje základné demokratické princípy, ktoré sú súčasťou Listiny základných práv a slobôd, napríklad právo vlastniť majetok. Návrh podpísalo všetkých 70 členov klubu hnutia ANO okrem expremiéra a predsedu hnutia Andreja Babiša.
Poslanci z ANO v júni rokovanie o novele v Poslaneckej snemovni obštruovali. Kritizovali najmä to, že zmena bola súčasťou novely zákona o združovaní v politických stranách a politických hnutiach a nazvali ju "kryštalickým prílepkom". Už vtedy avizovali, že sa obrátia na Ústavný súd, ak novelu podpíše prezident.
Pôvodnú podobu zákona "lex Babiš" prijali českí poslanci v roku 2016. Podľa neho stačilo, aby politici vložili akcie svojej firmy vlastniacej médiá do zvereneckých fondov. Tento postup použil aj Babiš v prípade holdingu Agrofert. Jeho súčasťou bola mediálna skupina Mafra, ktorá vydáva denníky Lidové noviny, Mladá fronta DNES, mnoho časopisov a do jej portfólia patrí aj Rádio Impuls a rôzne internetové servery.
Od roku 2024 to už stačiť nebude. Poslanci, senátori, členovia vlády či prezident nebudú môcť previesť médiá na blízku osobu či do zvereneckého fondu a za prípadné porušenie povinností im hrozia vyššie pokuty. Funkcionárom, ktorí by sa dopustili priestupku prostredníctvom firmy, môže byť uložená sankcia až do výšky troch percent aktív danej spoločnosti.
Holding Agrofert mediálnu skupinu Mafra nedávno predal českému miliardárovi Karlovi Pražákovi spolu s chemickou spoločnosťou Synthesia.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
