Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Odkedy v Brazílii vypukla pandémia nového koronavírusu, vykopali na cintoríne tisíce nových hrobov.
Autor TASR
Bratislava 6. júla (TASR) - Slovenský používateľ Facebooku zdieľal príspevok zložený z dvoch záberov, podľa ktorého bola scéna z pohrebu obetí ochorenia COVID-19 montážou a vznikla vo filmovom štúdiu. To je však hoax. Scéna jedného zo záberov pochádza v skutočnosti z videa agentúry Reuters nakrúteného na cintoríne v brazílskom Sao Paule. Záber bol nešikovne upravený a zasadený do obrázku zeleného kľúčovacieho pozadia, ktorý v skutočnosti pochádza z fotobanky. TASR upozorňuje na dezinformácie v spolupráci s tlačovou agentúrou AFP.
Príspevok slovenského používateľa Facebooku vytvára dojem, že záber z pochovávania bol zhotovený vo filmovom štúdiu. V strede obrázku z príspevku zloženého z dvoch záberov, je nápis v španielčine "Todo es una mentira," čo v preklade znamená "Všetko je klamstvo".
Príspevok v slovenčine zdieľalo 2600 ľudí. Príspevok však hrubo zavádza, lebo v skutočnosti je horná fotografia reálnym záberom z pochovávania obetí v Sao Paulo na začiatku apríla 2020, zatiaľ čo spodný záber je fotomontáž.
Pomocou reverzného vyhľadávania sa agentúre AFP podarilo vypátrať pôvod záberu s pracovníkmi v ochranných oblekoch, ktorí vkladajú rakvu do vykopanej jamy. Jedná sa o titulnú fotografiu videa uverejneného 3. apríla 2020 na španielskej verzii portálu americkej CNN. V deviatej sekunde videa je nakrátko aj záber z predmetného facebookového príspevku. Podľa hlasu vo videu v španielčine a tiež loga v pravom hornom rohu, sa dá jasne zistiť, že ide o zábery pôvodne pochádzajúce od agentúry Reuters.
CNN publikovala 3. apríla ešte jedno video, ktoré tiež obsahuje záber z príspevku slovenského používateľa. V španielskom popise videa sa píše: "Na brazílskom cintoríne Vila Formosa v Sao Paule sa pracuje na rozšírení o ďalších 1,5 milióna hrobov." Na zábere facebookového príspevku, ako aj na dvoch videách Reuters, je teda cintorín Vila Formosa v Sao Paolo, ktorý je považovaný za najväčší cintorín v Latinskej Amerike.
Odkedy v Brazílii vypukla pandémia nového koronavírusu, vykopali na cintoríne tisíce nových hrobov. Priemerný denný počet pohrebov sa pre pandémiu zvýšil z 30 na 60, uviedol vedúci cintorínu v máji. Rozširovanie kapacity cintorínu pokrývali okrem AFP aj iné svetové agentúry, ako napríklad EFE a AP.
Agentúra AFP dohľadala aj obrázok filmového štúdia, na ktorom boli štúdiové svetlá a zelené pozadie. Pri reverznom vyhľadávaní sa agentúra dostala k originálnemu obrázku dostupnom vo fotobanke Shutterstock. Obrázok ponúkol aj Google ako jeden z prvých výsledkov pri vyhľadávaní obrázkov pre kľúčové slová ako "green screen movie studio" či "green screen set". Kľúčovacie zelené pozadie (v angličtine green screen) slúži na odizolovanie popredia od pozadia pomocou procesu tzv. automatického kľúčovania, pri ktorom sa vo videoeditovacích softvéroch jednoducho nahradí jedna farba v pozadí za iný obraz či video.
Nie je teda pravda, že obraz pohrebného personálu v ochranných oblekoch bol zhotovený vo filmovom štúdiu na zelenom pozadí. Zábery z cintorína sú reálne a vyhotovila ich agentúra Reuters v meste Sao Paulo. Na skutočnosť, že ide o nebezpečný hoax, ktorý sa v ničom nezakladá na pravde, poukázala aj Polícia Slovenskej republiky na svojom Facebooku.
Príspevok slovenského používateľa Facebooku vytvára dojem, že záber z pochovávania bol zhotovený vo filmovom štúdiu. V strede obrázku z príspevku zloženého z dvoch záberov, je nápis v španielčine "Todo es una mentira," čo v preklade znamená "Všetko je klamstvo".
Príspevok v slovenčine zdieľalo 2600 ľudí. Príspevok však hrubo zavádza, lebo v skutočnosti je horná fotografia reálnym záberom z pochovávania obetí v Sao Paulo na začiatku apríla 2020, zatiaľ čo spodný záber je fotomontáž.
Pomocou reverzného vyhľadávania sa agentúre AFP podarilo vypátrať pôvod záberu s pracovníkmi v ochranných oblekoch, ktorí vkladajú rakvu do vykopanej jamy. Jedná sa o titulnú fotografiu videa uverejneného 3. apríla 2020 na španielskej verzii portálu americkej CNN. V deviatej sekunde videa je nakrátko aj záber z predmetného facebookového príspevku. Podľa hlasu vo videu v španielčine a tiež loga v pravom hornom rohu, sa dá jasne zistiť, že ide o zábery pôvodne pochádzajúce od agentúry Reuters.
CNN publikovala 3. apríla ešte jedno video, ktoré tiež obsahuje záber z príspevku slovenského používateľa. V španielskom popise videa sa píše: "Na brazílskom cintoríne Vila Formosa v Sao Paule sa pracuje na rozšírení o ďalších 1,5 milióna hrobov." Na zábere facebookového príspevku, ako aj na dvoch videách Reuters, je teda cintorín Vila Formosa v Sao Paolo, ktorý je považovaný za najväčší cintorín v Latinskej Amerike.
Odkedy v Brazílii vypukla pandémia nového koronavírusu, vykopali na cintoríne tisíce nových hrobov. Priemerný denný počet pohrebov sa pre pandémiu zvýšil z 30 na 60, uviedol vedúci cintorínu v máji. Rozširovanie kapacity cintorínu pokrývali okrem AFP aj iné svetové agentúry, ako napríklad EFE a AP.
Agentúra AFP dohľadala aj obrázok filmového štúdia, na ktorom boli štúdiové svetlá a zelené pozadie. Pri reverznom vyhľadávaní sa agentúra dostala k originálnemu obrázku dostupnom vo fotobanke Shutterstock. Obrázok ponúkol aj Google ako jeden z prvých výsledkov pri vyhľadávaní obrázkov pre kľúčové slová ako "green screen movie studio" či "green screen set". Kľúčovacie zelené pozadie (v angličtine green screen) slúži na odizolovanie popredia od pozadia pomocou procesu tzv. automatického kľúčovania, pri ktorom sa vo videoeditovacích softvéroch jednoducho nahradí jedna farba v pozadí za iný obraz či video.
Nie je teda pravda, že obraz pohrebného personálu v ochranných oblekoch bol zhotovený vo filmovom štúdiu na zelenom pozadí. Zábery z cintorína sú reálne a vyhotovila ich agentúra Reuters v meste Sao Paulo. Na skutočnosť, že ide o nebezpečný hoax, ktorý sa v ničom nezakladá na pravde, poukázala aj Polícia Slovenskej republiky na svojom Facebooku.
