Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vláda chce od roku 2020 sprísniť pravidlá tak, aby všetci občania, ktorí nie sú z členských krajín EÚ, museli preukázať, že sa vedia dohovoriť po holandsky.
Autor TASR
Brusel/Amsterdam 7. mája (TASR) - Dve zo štyroch holandských koaličných strán — Kresťanskodemokratická výzva (CDA) a centristi z D66 — zintenzívnili úsilie o zavedenie povinných skúšok na získanie občianstva pre tureckých prisťahovalcov. Svoje žiadosti opierajú aj o rozsudok Súdneho dvora EÚ, uviedol v pondelok spravodajský server DutchNews.nl.
Vláda chce od roku 2020 sprísniť pravidlá tak, aby všetci občania, ktorí nie sú z členských krajín EÚ, museli preukázať, že sa vedia dohovoriť po holandsky a dobre chápu základy fungovania holandskej spoločnosti.
Asociačná dohoda medzi EÚ a Tureckom, ktorá bola podpísaná v roku 1963, obsahuje osobitnú doložku, ktorá členským štátom bráni požadovať ďalšie podmienky k slobode pohybu, čo sa týka aj testov občianstva.
Holandskí kresťanskí demokrati a progresívni liberáli z D66 sa však odvolávajú na rozsudok Súdneho dvora EÚ, ktorý umožňuje obmedzenie uvedenej klauzuly v prípade existencie "naliehavého dôvodu vo verejnom záujme".
DutchNews.nl pripomína, že ide o prípad z roku 2014 týkajúci sa Turkyne Naime Doganovej, ktorá sa chcela pripojiť k manželovi žijúcom v Nemecku, pričom nemecká strana od nej požadovala základnú znalosť nemeckého jazyka ešte predtým, ako by mohla žiť v tejto krajine. Súdna inštancia EÚ však zistila, že došlo k porušeniu pravidla osobitnej doložky a bolo porušené právo Naime Doganovej na zlúčenie rodiny. Hoci Nemecko tento spor prehralo, v rozsudku sa uvádza, že "zavedenie nového obmedzenia môže byť povolené v rozsahu, v akom je odôvodnené naliehavým dôvodom verejného záujmu".
Počet tureckých štátnych príslušníkov, ktorí pricestovali do Holandska, sa za posledné tri roky zvýšil. Môže za to turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, ktorého vláda tvrdo zasahuje proti opozičným aktivistom po pokuse o štátny prevratu z júla 2016. Odvtedy bolo zatknutých viac ako 77.000 ľudí a 150.000 vládnych úradníkov bolo prepustených alebo potrestaných.
Podľa údajov holandského štatistického úradu CBS vlani požiadalo o azyl v Holandsku 1300 občanov Turecka, čo je badateľný nárast v porovnaní s rokom 2015 keď o azyl žiadalo len 55 Turkov.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Vláda chce od roku 2020 sprísniť pravidlá tak, aby všetci občania, ktorí nie sú z členských krajín EÚ, museli preukázať, že sa vedia dohovoriť po holandsky a dobre chápu základy fungovania holandskej spoločnosti.
Asociačná dohoda medzi EÚ a Tureckom, ktorá bola podpísaná v roku 1963, obsahuje osobitnú doložku, ktorá členským štátom bráni požadovať ďalšie podmienky k slobode pohybu, čo sa týka aj testov občianstva.
Holandskí kresťanskí demokrati a progresívni liberáli z D66 sa však odvolávajú na rozsudok Súdneho dvora EÚ, ktorý umožňuje obmedzenie uvedenej klauzuly v prípade existencie "naliehavého dôvodu vo verejnom záujme".
DutchNews.nl pripomína, že ide o prípad z roku 2014 týkajúci sa Turkyne Naime Doganovej, ktorá sa chcela pripojiť k manželovi žijúcom v Nemecku, pričom nemecká strana od nej požadovala základnú znalosť nemeckého jazyka ešte predtým, ako by mohla žiť v tejto krajine. Súdna inštancia EÚ však zistila, že došlo k porušeniu pravidla osobitnej doložky a bolo porušené právo Naime Doganovej na zlúčenie rodiny. Hoci Nemecko tento spor prehralo, v rozsudku sa uvádza, že "zavedenie nového obmedzenia môže byť povolené v rozsahu, v akom je odôvodnené naliehavým dôvodom verejného záujmu".
Počet tureckých štátnych príslušníkov, ktorí pricestovali do Holandska, sa za posledné tri roky zvýšil. Môže za to turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, ktorého vláda tvrdo zasahuje proti opozičným aktivistom po pokuse o štátny prevratu z júla 2016. Odvtedy bolo zatknutých viac ako 77.000 ľudí a 150.000 vládnych úradníkov bolo prepustených alebo potrestaných.
Podľa údajov holandského štatistického úradu CBS vlani požiadalo o azyl v Holandsku 1300 občanov Turecka, čo je badateľný nárast v porovnaní s rokom 2015 keď o azyl žiadalo len 55 Turkov.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
