Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa oponentov sú nové právomoci tajných a bezpečnostných služieb v oblasti zberu elektronických dát priveľké.
Autor TASR
Brusel/Amsterdam 6. apríla (TASR) - Holandská vláda plánuje urobiť niekoľko zmien v zákone, ktorý má poskytnúť tajným službám väčšie právomoci v oblasti monitorovania telefonickej a internetovej komunikácie. Zmeny majú zohľadniť výsledok marcového referenda, v ktorom sa holandskí voliči vyslovili proti uvedenej legislatíve. Informoval o tom v piatok spravodajský server DutchNews.nl.
Vláda je ochotná na šesť ústupkov z pôvodného textu takzvaného "zákona Veľkého brata", ktorý má vstúpiť do platnosti v máji. Okrem iného má doň byť zakomponovaný záväzok čo najpresnejšieho zacielenia sledovanej komunikácie. Majú sa tiež posilniť bezpečnostné záruky upravujúce výmenu informácií so zahraničnými službami.
V marcovom poradnom referende sa 49,5 percent voličov vyslovilo proti zákonu, ktorý sa stal terčom kritiky zo strany odborníkov a organizácií na ochranu súkromia. Podporu mu vyjadrilo 46,5 percent hlasujúcich.
Podľa oponentov sú nové právomoci tajných a bezpečnostných služieb v oblasti zberu elektronických dát priveľké. Podľa nich vytvárajú podmienky pre rozsiahle sledovanie telefonickej komunikácie a internetu a ohrozenie súkromia občanov. Vláda však trvá na tom, že nové právomoci sú potrebné v rámci boja proti terorizmu a kybernetickým útokom. Zdôrazňuje tiež, že rozšírenie právomocí je vyvážené posilnením kontrolných mechanizmov.
Referendum iniciovali piati študenti z Amsterdamu. Hoci malo nezáväzný charakter, členovia vlády už naznačili, že niektoré námietky voči zákonu zohľadnia. Podľa DutchNews.nl. však avizované úpravy zrejme kritikov legislatívy neuspokoja.
"Ak sú správy (o navrhovaných ústupkoch vlády) pravdivé, potom ide o čisto kozmetické zmeny," uviedol v piatok pre rozhlasovú stanicu NOS Hans de Zwart, hovorca organizácie na ochranu súkromia Bits of Freedom. Navrhované ústupky podľa neho nevyriešia zásadný problém, ktorým je možnosť zberu informácií o nevinných ľuďoch.
Podľa kritikov existujú obavy, že spravodajské služby budú mať možnosť preniknúť do akýkoľvek elektronických zariadení, ktoré ľudia majú v domácnostiach vrátane inteligentných chladničiek, hodiniek alebo automobilov. Podozrenie vzbudzujú aj nové právne predpisy týkajúce sa zberu a uchovávania vzoriek DNA.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
Vláda je ochotná na šesť ústupkov z pôvodného textu takzvaného "zákona Veľkého brata", ktorý má vstúpiť do platnosti v máji. Okrem iného má doň byť zakomponovaný záväzok čo najpresnejšieho zacielenia sledovanej komunikácie. Majú sa tiež posilniť bezpečnostné záruky upravujúce výmenu informácií so zahraničnými službami.
V marcovom poradnom referende sa 49,5 percent voličov vyslovilo proti zákonu, ktorý sa stal terčom kritiky zo strany odborníkov a organizácií na ochranu súkromia. Podporu mu vyjadrilo 46,5 percent hlasujúcich.
Podľa oponentov sú nové právomoci tajných a bezpečnostných služieb v oblasti zberu elektronických dát priveľké. Podľa nich vytvárajú podmienky pre rozsiahle sledovanie telefonickej komunikácie a internetu a ohrozenie súkromia občanov. Vláda však trvá na tom, že nové právomoci sú potrebné v rámci boja proti terorizmu a kybernetickým útokom. Zdôrazňuje tiež, že rozšírenie právomocí je vyvážené posilnením kontrolných mechanizmov.
Referendum iniciovali piati študenti z Amsterdamu. Hoci malo nezáväzný charakter, členovia vlády už naznačili, že niektoré námietky voči zákonu zohľadnia. Podľa DutchNews.nl. však avizované úpravy zrejme kritikov legislatívy neuspokoja.
"Ak sú správy (o navrhovaných ústupkoch vlády) pravdivé, potom ide o čisto kozmetické zmeny," uviedol v piatok pre rozhlasovú stanicu NOS Hans de Zwart, hovorca organizácie na ochranu súkromia Bits of Freedom. Navrhované ústupky podľa neho nevyriešia zásadný problém, ktorým je možnosť zberu informácií o nevinných ľuďoch.
Podľa kritikov existujú obavy, že spravodajské služby budú mať možnosť preniknúť do akýkoľvek elektronických zariadení, ktoré ľudia majú v domácnostiach vrátane inteligentných chladničiek, hodiniek alebo automobilov. Podozrenie vzbudzujú aj nové právne predpisy týkajúce sa zberu a uchovávania vzoriek DNA.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
