V Potočari, kde sa nachádzajú hroby 6652 obetí masakry spred 27 rokov, boli v pondelok pochované pozostatky ďalších 50 obetí.
Autor TASR
,aktualizované Potočari 11. júla (TASR) - Holandsko v pondelok vyjadrilo svoje "najhlbšie ospravedlnenie", čo sa týka úlohy holandských vojakov mierových síl OSN počas masakry v Srebrenici v roku 1995, počas ktorej zahynulo približne 8000 bosnianskych Moslimov. Je to po prvý raz, čo sa holandská vláda ospravedlnila príbuzným srebrenických obetí, píše agentúra DPA.
"Za hroznú genocídu je zodpovedná len jedna strana: bosnianskosrbská armáda. Dovoľte mi však povedať to jasne: Medzinárodné spoločenstvo zlyhalo, čo sa týka zaistenia patričnej ochrany pre obyvateľov Srebrenice. Holandská vláda je spoluzodpovedná za situáciu, počas ktorej k tomuto zlyhaniu došlo. A za to sa chcem úprimne ospravedlniť," povedala holandská ministerka obrany Kasja Ollongrenová počas ceremónie v meste Potočari na východe Bosny a Hercegoviny.
"Nemôžeme vás zbaviť tohto utrpenia. Ale čo môžeme urobiť, je pozrieť sa histórii priamo do očí," povedala holandská ministerka účastníkom pietneho aktu.
V Potočari, kde sa nachádzajú hroby 6652 obetí masakry spred 27 rokov, boli v pondelok pochované pozostatky ďalších 50 obetí, ktoré nedávno našli v masových hroboch a identifikovali analýzou DNA. Na žiadosť rodín obetí je ďalších 237 osôb pochovaných na inom mieste; vyše 1000 ľudí je stále nezvestných.
Novoidentifikované obete sú znovu pochované každý rok 11. júla – na výročie dňa, keď sa v roku 1995 začalo zabíjanie. Moslimskú enklávu Srebrenica vtedy dobyli bosnianski Srbi pod velením generála Ratka Mladiča. Obyvateľov neúspešne chránili slabo vyzbrojení holandskí vojaci mierových síl OSN.
Srbi najprv od chlapcov a mužov oddelili ženy, starcov a deti a zhruba 23.000 ľudí previezli na moslimské územie. Mužov nemilosrdne zabíjali a ich telá zahrabávali do jám. Doteraz sa našli desiatky masových hrobov. Presný počet obetí tejto masakry, ktorá sa považuje za najhoršiu genocídu od konca druhej svetovej vojny, dodnes nie je známy.
Konflikt v Bosne a Hercegovine si vyžiadal celkovo 100.000 mŕtvych a 2,2 milióna vysídlených. Vojna vypukla v roku 1992 po rozpade bývalej Juhoslávie a páde komunizmu, skončila sa v roku 1995, hoci obliehanie bosnianskeho hlavného mesta Sarajevo trvalo ešte do nasledujúceho roku.
Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) odsúdil Mladiča aj Radovana Karadžiča, bývalého prezidenta Republiky srbskej na doživotie. Od brutálnej vojny na Balkáne v 90. rokoch je Bosna zložená z dvoch súčastí: Republiky srbskej (RS) a Federácie Bosny a Hercegoviny.
"Za hroznú genocídu je zodpovedná len jedna strana: bosnianskosrbská armáda. Dovoľte mi však povedať to jasne: Medzinárodné spoločenstvo zlyhalo, čo sa týka zaistenia patričnej ochrany pre obyvateľov Srebrenice. Holandská vláda je spoluzodpovedná za situáciu, počas ktorej k tomuto zlyhaniu došlo. A za to sa chcem úprimne ospravedlniť," povedala holandská ministerka obrany Kasja Ollongrenová počas ceremónie v meste Potočari na východe Bosny a Hercegoviny.
"Nemôžeme vás zbaviť tohto utrpenia. Ale čo môžeme urobiť, je pozrieť sa histórii priamo do očí," povedala holandská ministerka účastníkom pietneho aktu.
V Potočari, kde sa nachádzajú hroby 6652 obetí masakry spred 27 rokov, boli v pondelok pochované pozostatky ďalších 50 obetí, ktoré nedávno našli v masových hroboch a identifikovali analýzou DNA. Na žiadosť rodín obetí je ďalších 237 osôb pochovaných na inom mieste; vyše 1000 ľudí je stále nezvestných.
Novoidentifikované obete sú znovu pochované každý rok 11. júla – na výročie dňa, keď sa v roku 1995 začalo zabíjanie. Moslimskú enklávu Srebrenica vtedy dobyli bosnianski Srbi pod velením generála Ratka Mladiča. Obyvateľov neúspešne chránili slabo vyzbrojení holandskí vojaci mierových síl OSN.
Srbi najprv od chlapcov a mužov oddelili ženy, starcov a deti a zhruba 23.000 ľudí previezli na moslimské územie. Mužov nemilosrdne zabíjali a ich telá zahrabávali do jám. Doteraz sa našli desiatky masových hrobov. Presný počet obetí tejto masakry, ktorá sa považuje za najhoršiu genocídu od konca druhej svetovej vojny, dodnes nie je známy.
Konflikt v Bosne a Hercegovine si vyžiadal celkovo 100.000 mŕtvych a 2,2 milióna vysídlených. Vojna vypukla v roku 1992 po rozpade bývalej Juhoslávie a páde komunizmu, skončila sa v roku 1995, hoci obliehanie bosnianskeho hlavného mesta Sarajevo trvalo ešte do nasledujúceho roku.
Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) odsúdil Mladiča aj Radovana Karadžiča, bývalého prezidenta Republiky srbskej na doživotie. Od brutálnej vojny na Balkáne v 90. rokoch je Bosna zložená z dvoch súčastí: Republiky srbskej (RS) a Federácie Bosny a Hercegoviny.