Rozhodol o tom dnes holandský súd v Haagu.
Autor TASR
Haag 16. júla (TASR) - Holandský štát je spoluzodpovedný za deportáciu 300 moslimských mužov počas masakry v bosnianskom meste Srebrenica v roku 1995.
Rozhodol o tom dnes holandský súd v Haagu.
Dnešný rozsudok je tak víťazstvom pre iba pre jednu časť pozostalých po obetiach srebrenickej masakry, píše americká agentúra AP.
Holandsko podľa súdu síce nenesie zodpovednosť za pád niekdajšej bezpečnej zóny OSN a za smrť všetkých zhruba 8000 obetí, holandské modré prilby sa však podieľali na deportácii 300 moslimských mužov napriek tomu, že už v tom čase mohli vedieť o hroziacej genocíde.
Súd v Haagu tak vyniesol verdikt v prípade žaloby zo strany skupiny nazvanej Matky zo Srebrenice, ktorá združuje pozostalých zhruba 8000 obetí masakry moslimských mužov a chlapcov. Počas občianskej vojny v Bosne sa jej dopustili bosnianskosrbské jednotky.
Bosnianska enkláva Srebrenica bola v tom čase vyhlásená za bezpečnú zónu OSN pod ochranou holandských mierových jednotiek. Tí enklávu 11. júla 1995 bez boja vydali jednotkám vedeným bosnianskosrbským generálom Ratkom Mladičom.
Proti Mladičovi sa v súčasnosti vedie proces v prípade vojnových zločinov na pôde Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v Haagu.
V roku 2002 podala demisiu kompletná holandská vláda po tom, ako na verejnosť prenikla správa obviňujúca príslušné mierové jednotky a vysoko postavených armádnych činiteľov zo zlyhania pri ochrane občanov Srebrenice.
Rozhodol o tom dnes holandský súd v Haagu.
Dnešný rozsudok je tak víťazstvom pre iba pre jednu časť pozostalých po obetiach srebrenickej masakry, píše americká agentúra AP.
Holandsko podľa súdu síce nenesie zodpovednosť za pád niekdajšej bezpečnej zóny OSN a za smrť všetkých zhruba 8000 obetí, holandské modré prilby sa však podieľali na deportácii 300 moslimských mužov napriek tomu, že už v tom čase mohli vedieť o hroziacej genocíde.
Súd v Haagu tak vyniesol verdikt v prípade žaloby zo strany skupiny nazvanej Matky zo Srebrenice, ktorá združuje pozostalých zhruba 8000 obetí masakry moslimských mužov a chlapcov. Počas občianskej vojny v Bosne sa jej dopustili bosnianskosrbské jednotky.
Bosnianska enkláva Srebrenica bola v tom čase vyhlásená za bezpečnú zónu OSN pod ochranou holandských mierových jednotiek. Tí enklávu 11. júla 1995 bez boja vydali jednotkám vedeným bosnianskosrbským generálom Ratkom Mladičom.
Proti Mladičovi sa v súčasnosti vedie proces v prípade vojnových zločinov na pôde Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v Haagu.
V roku 2002 podala demisiu kompletná holandská vláda po tom, ako na verejnosť prenikla správa obviňujúca príslušné mierové jednotky a vysoko postavených armádnych činiteľov zo zlyhania pri ochrane občanov Srebrenice.