Doposiaľ 21 známych Beekových detí bolo počatých v rozpätí rokov 1973 a 1986. Ich matky sa domnievali, že boli oplodnené spermiami od anonymných darcov.
Autor TASR
Brusel/Amsterdam 2. februára (TASR) - Gynekológ z holandského mesta Leiden splodil v minulosti najmenej 21 detí, keď svojvoľne poskytol pacientkam vlastné spermie v rámci procedúr na liečbu neplodnosti. Informoval o tom v utorok spravodajský server Dutchnews.nl s odvolaním sa na zdroje z nemocnice v meste Leiden.
Medzičasom zosnulý gynekológ Jan Beek pracoval 25 rokov v nemocnici Elisabethziekenhuis v Leiderdorpe (dnes predmestie Leidenu). Prípad s neetickým darcovstvom spermií odhalila organizácia Fiom, ktorá pomáha ľuďom vystopovať ich biologických rodičov. Tá zistila zhodu DNA u 21 detí, ktorých matky podstúpili liečbu neplodnosti na klinike, kde pracoval Beek.
"Spôsob, akým sa tento lekár v tom čase správal, je neprijateľný," vyhlásil Peter Jue v mene predstavenstva nemocnice. Leidenská nemocnica nevylučuje možnosť, že by mohli existovať desiatky ďalších potomkov Jana Beeka, a vyzvala všetkých, ktorí sa u tohto gynekológa liečili, aby sa prihlásili.
Beek pracoval v uvedenej nemocnici do roku 1998. Záznamy o ním liečených pacientkách už boli medzičasom skartované, a preto ich nie je možné priamo kontaktovať.
Doposiaľ 21 známych Beekových detí bolo počatých v rozpätí rokov 1973 a 1986. Ich matky sa domnievali, že boli oplodnené spermiami od anonymných darcov.
Dutchnews.nl pripomenul, že Beek, ktorý zomrel v roku 2019, je už tretím holandským lekárom, o ktorom vyšlo najavo, že použil vlastné spermie na počatie detí. Lekári Jan Wildschut, ktorý pôsobil v meste Zwolle, a Jan Karbaat z Rotterdamu v 70.-90. rokoch 20. storočia splodili najmenej 40 detí, keď nič netušiacim pacientkam poskytli svoje spermie.
Holandské zákony obmedzujú počet detí, ktoré môžu byť počaté od jedného darcu spermií, na 25. Od roku 2004 majú "deti zo skúmavky" právo poznať identitu svojich biologických rodičov, keď dosiahnu vek 16 rokov.
Predstavenstvo leidenskej nemocnice v tejto súvislosti upozornilo, že na počiatku 70. rokov sa liečba neplodnosti ešte len začala rozvíjať. Neexistovali preto ešte žiadne regulácie, ako postupovať pri liečbe darovanými spermiami, čo lekárom dávalo oveľa väčší priestor na "improvizáciu", ako je tomu v súčasnosti.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Medzičasom zosnulý gynekológ Jan Beek pracoval 25 rokov v nemocnici Elisabethziekenhuis v Leiderdorpe (dnes predmestie Leidenu). Prípad s neetickým darcovstvom spermií odhalila organizácia Fiom, ktorá pomáha ľuďom vystopovať ich biologických rodičov. Tá zistila zhodu DNA u 21 detí, ktorých matky podstúpili liečbu neplodnosti na klinike, kde pracoval Beek.
"Spôsob, akým sa tento lekár v tom čase správal, je neprijateľný," vyhlásil Peter Jue v mene predstavenstva nemocnice. Leidenská nemocnica nevylučuje možnosť, že by mohli existovať desiatky ďalších potomkov Jana Beeka, a vyzvala všetkých, ktorí sa u tohto gynekológa liečili, aby sa prihlásili.
Beek pracoval v uvedenej nemocnici do roku 1998. Záznamy o ním liečených pacientkách už boli medzičasom skartované, a preto ich nie je možné priamo kontaktovať.
Doposiaľ 21 známych Beekových detí bolo počatých v rozpätí rokov 1973 a 1986. Ich matky sa domnievali, že boli oplodnené spermiami od anonymných darcov.
Dutchnews.nl pripomenul, že Beek, ktorý zomrel v roku 2019, je už tretím holandským lekárom, o ktorom vyšlo najavo, že použil vlastné spermie na počatie detí. Lekári Jan Wildschut, ktorý pôsobil v meste Zwolle, a Jan Karbaat z Rotterdamu v 70.-90. rokoch 20. storočia splodili najmenej 40 detí, keď nič netušiacim pacientkam poskytli svoje spermie.
Holandské zákony obmedzujú počet detí, ktoré môžu byť počaté od jedného darcu spermií, na 25. Od roku 2004 majú "deti zo skúmavky" právo poznať identitu svojich biologických rodičov, keď dosiahnu vek 16 rokov.
Predstavenstvo leidenskej nemocnice v tejto súvislosti upozornilo, že na počiatku 70. rokov sa liečba neplodnosti ešte len začala rozvíjať. Neexistovali preto ešte žiadne regulácie, ako postupovať pri liečbe darovanými spermiami, čo lekárom dávalo oveľa väčší priestor na "improvizáciu", ako je tomu v súčasnosti.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)