Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Aj 75 rokov po Auschwitzi je antisemitizmus stále medzi nami, povedal Rutte.
Autor TASR
Haag 26. januára (TASR) - Holandský premiér Mark Rutte sa v nedeľu vôbec po prvý raz v mene svojej krajiny ospravedlnil za perzekúciu židov z čias druhej svetovej vojny.
"Teraz, keď sú s nami ešte stále poslední preživší, ospravedlňujem sa v mene vlády za to, čo v tom čase robili naše úrady," povedal Rutte, ktorého citovala agentúra AFP.
Rutte sa takto vyjadril v prejave, ktorý predniesol na spomienkovom podujatí na obete holokaustu v Amsterdame. Konalo sa v predvečer 75. výročia oslobodenia koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau.
"Naše vládne inštitúcie nekonali ako ochrancovia spravodlivosti a bezpečnosti. Príkazy okupantov vykonávalo primnoho zamestnancov (holandskej) štátnej správy. Trpké následky zostavovania zoznamov a vyhosťovania (židov) neboli náležite ani včas uznané... Celkovo (sa spravilo) príliš málo a príliš neskoro. Primálo ochrany, primálo pomoci, primálo uznania," povedal Rutte. "Aj 75 rokov po Auschwitzi je antisemitizmus stále medzi nami," dodal.
Druhú svetovú vojnu prežilo len približne 38.000 zo 140.000 židov žijúcich v Holandsku. Tamojšia vláda sa im však nikdy oficiálne neospravedlnila za úlohu, ktorú zohrala pri holokauste.
Otázka ospravedlnenia bola pritom nastolená už v roku 2012, keď bol predsedom vlády taktiež Mark Rutte. Ten ale vtedy uviedol, že vláda nemá dostatok informácií o krokoch vtedajších úradov a že pre oficiálne ospravedlnenie neexistuje "dostatočne široká podpora".
Niekdajší predseda holandskej vlády Wim Kok sa ešte v roku 2000 ospravedlnil za "mrazivé prijatie", aké sa dostalo preživším nacistických koncentračných táborov, ktorí sa vrátili do Holandska.
Počet ľudí zabitých v Aschwitzi-Birkenau nie je možné presne určiť: podľa odhadov historikov ide o 1,2-1,6 milióna osôb. Väčšinu obetí tvorili ľudia židovského pôvodu.
V Osvienčime sa v pondelok - na 75. výročie oslobodenia nacistického vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau - bude konať spomienkové podujatie na obete holokaustu, a to za prítomnosti preživších i svetových politických lídrov vrátane slovenskej prezidentky Zuzany Čaputovej.
"Teraz, keď sú s nami ešte stále poslední preživší, ospravedlňujem sa v mene vlády za to, čo v tom čase robili naše úrady," povedal Rutte, ktorého citovala agentúra AFP.
Rutte sa takto vyjadril v prejave, ktorý predniesol na spomienkovom podujatí na obete holokaustu v Amsterdame. Konalo sa v predvečer 75. výročia oslobodenia koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau.
"Naše vládne inštitúcie nekonali ako ochrancovia spravodlivosti a bezpečnosti. Príkazy okupantov vykonávalo primnoho zamestnancov (holandskej) štátnej správy. Trpké následky zostavovania zoznamov a vyhosťovania (židov) neboli náležite ani včas uznané... Celkovo (sa spravilo) príliš málo a príliš neskoro. Primálo ochrany, primálo pomoci, primálo uznania," povedal Rutte. "Aj 75 rokov po Auschwitzi je antisemitizmus stále medzi nami," dodal.
Druhú svetovú vojnu prežilo len približne 38.000 zo 140.000 židov žijúcich v Holandsku. Tamojšia vláda sa im však nikdy oficiálne neospravedlnila za úlohu, ktorú zohrala pri holokauste.
Otázka ospravedlnenia bola pritom nastolená už v roku 2012, keď bol predsedom vlády taktiež Mark Rutte. Ten ale vtedy uviedol, že vláda nemá dostatok informácií o krokoch vtedajších úradov a že pre oficiálne ospravedlnenie neexistuje "dostatočne široká podpora".
Niekdajší predseda holandskej vlády Wim Kok sa ešte v roku 2000 ospravedlnil za "mrazivé prijatie", aké sa dostalo preživším nacistických koncentračných táborov, ktorí sa vrátili do Holandska.
Počet ľudí zabitých v Aschwitzi-Birkenau nie je možné presne určiť: podľa odhadov historikov ide o 1,2-1,6 milióna osôb. Väčšinu obetí tvorili ľudia židovského pôvodu.
V Osvienčime sa v pondelok - na 75. výročie oslobodenia nacistického vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau - bude konať spomienkové podujatie na obete holokaustu, a to za prítomnosti preživších i svetových politických lídrov vrátane slovenskej prezidentky Zuzany Čaputovej.
