Budeme schopní vstúpiť na lode, prehľadať ich a zabrať v medzinárodných vodách. Podozriví prevádzači, ktorí budú zatknutí, budú prevezení do právomoci talianskych súdnych úradov, tvrdí F.Mogheriniová.
Bratislava 12. októbra (Teraz.sk) - Nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Francois Hollande spoločne vystúpili v stredu 7. októbra na pôde Európskeho parlamentu v Štrasburgu.
Obaja sa vo svojich prejavoch sústredili na krízy, ktoré viedli k rozporom v rámci Európskej únie. Ich odkaz, témy a dokonca zvolené slová boli podľa redaktora BBC Gavina Leeho „takmer identické.“
Obaja európski lídri vyzvali k jednote, k solidarite a k čestnosti v európskych reakciách. Nemecká kancelárka načrtla paralelu medzi dnešnou EÚ a EÚ v roku 1989. V tom roku naposledy hovorili spoločne lídri Francúzska a Nemecka na pôde Európskeho parlamentu.
Stalo sa tak po páde Berlínskeho múru, kedy prezident Francois Mitterand a západonemecký kancelár Helmut Kohl hovorili o zodpovednosti Európy za prijatie veľkého množstva ľudí z východného Nemecka.
Totálna vojna
V stredu 7. októbra sa kancelárka a prezident vyjadrovali ku gréckej finančnej kríze a k jej dopadom na euro, ku konfliktu na východe Ukrajiny, k hrozbe terorizmu. Hlavnou témou bola ale odpoveď na súčasnú migračnú krízu.
Európa bola „príliš pomalá, aby si uvedomila následky krízy“, varoval prezident Hollande a vyzval k hľadaniu rýchleho politického riešenia.
Prezident okrem iného povedal aj to, že ak dovolíme, aby ďalej pokračoval dlhodobý náboženský konflikt medzi šíitmi a sunnitmi, nebudeme v Európe v bezpečí. „Bude to totálna vojna, ktorá by sa mohla rozšíriť na naše vlastné územia a my musíme konať,“ povedal.
Niektorí poslanci mu zatlieskali v momente, keď vyzval niektoré členské štáty k tomu, aby „v čase krízy neustupovali do svojich vlastných národnostných schránok.“
Podľa redaktora BBC predniesla Merkelová svoju reč v pre ňu charakteristickom odmeranom a vecnom štýle. Súčasnú krízu opísala ako „skúšku historického rozmeru“ pre EÚ. Keďže nemecká kancelárka nezvykne používať silné slová, jej označenie krízy podľa neho zdôrazňuje vážnosť súčasnej situácie.
Okrem iného uviedla, že „potrebujeme viac ako kedykoľvek predtým súdržnosť a odvahu, ktorú Európa v minulosti ukázala vždy, keď to bolo skutočne potrebné.“
Nemilosrdné prejavy odporcov súčasnej podoby európskeho projektu
Počas prejavov oboch aktérov zaznievala pochvala aj potlesky. Hoci bola opozícia v menšine, bolo ju najviac počuť. V nasledujúcich komentároch a faktických poznámkach využili nacionalistickí poslanci príležitosť položiť otázky a vyjadriť sa k vystúpeniam oboch lídrov.
Predseda britskej strany nezávislosti Veľkej Británie UKIP Nigel Farage povedal vo svojej reakcii snemovni, že podľa neho „na začiatku vznešené zámery“ pre zjednotenú Európu z roku 1989 „sa skazili.“
Francúzskemu prezidentovi odkázal, že „Francúzsko je oslabené, uväznené vnútri meny, z ktorej sa nemôže zotaviť.“ Francúzsky hlas v EÚ je podľa neho „ničím viac ako nulou“ v „Nemeckom úplne dominovanej Európe.“
Predsedníčka krajne pravicového francúzskeho Národného frontu Marine Le Penová obvinila lídrov, že sa „absurdne snažia dominovať“ a priamo nemeckej kancelárke adresovala frázu známu aj z literárneho prostredia: „Neuznávam Vás, Madam.“
Na archívnej snímke francúzska politička a šéfka Národného frontu Marine Le Penová, archívne fotoFoto: TASR/AP
Nemecká kancelárka aj francúzsky prezident predniesli historickú spoločnú reč, ktorá bola podľa redaktora BBC bohatá na rétoriku a zdôrazňovala potrebu politického riešenia hlavnej príčiny konfliktu v Sýrii. Ale ani jeden predstaviteľ podľa neho nepovedal žiadne nové detaily, ako riešiť následky migračnej krízy.
Operácia Sofia proti pašerákom ľudí, misia EÚ v druhej fáze
Európska únia sa už niekoľko mesiacov snaží nájsť efektívnejšie spôsoby, ako prekaziť pašeráckym lodiam cestu na európske pobrežie.
Letecká základňa na východnom pobreží Ríma sa nedávno stala riadiacim centrom pre misiu EÚ proti pašeráctvu v Stredomorí. Misia je známa pod menom Operácia Sofia. Názov dostala po dieťati narodenom na nemeckej záchrannej lodi. Operácia sa začala realizovať 22. júna tohto roku.
Len v tomto roku sa po námornej ceste z Líbye do Talianska a na Maltu prepravilo viac ako 130 tisíc migrantov a utečencov. Viac ako 2700 z nich sa utopilo a táto cesta sa stala vôbec najnebezpečnejšou migračnou trasou na svete.
Tabuľka: Počty migrantov, ktorí zahynuli v Stredozemnom mori v jednotlivých rokoch Tabuľka, počty úmrtíFoto: UNHCR
Misia EÚ sa dostala do druhej, aktívnejšej fázy, ktorou je rozvrat pašeráckych ciest.
„Budeme schopní vstúpiť na lode, prehľadať ich a zabrať v medzinárodných vodách. Podozriví prevádzači a pašeráci, ktorí budú zatknutí, budú prevezení do právomoci talianskych súdnych úradov,“ vysvetlila v septembri vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federica Mogheriniová.
Na archívnej snímke zľava európska šéfka diplomacie Federica Mogheriniová, riaditeľ Medzinárodnej organizácie pre migráciu William Lacy Swing a vysoký komisár OSN pre utečencov António Guterres na mimoriadnom stretnutí ministrov vnútra krajín EÚ v Bruseli 14. septembra 2015. Ministri vnútra EÚ rokovali o pláne na núdzové prerozdelenie 160.000 utečencov. Foto: TASR/AP
Veliteľ operácie kontradmirál Credendino bude mať k dispozícii šesť bojových lodí EÚ, konkrétne taliansku, dve nemecké, jednu francúzsku, španielsku a britskú fregatu.
Bojové lode budú musieť ostať v medzinárodných vodách, čo znamená 12 námorných míľ od líbyjského pobrežia.
Zatiaľ nie je jasné, či spomínaných šesť bojových lodí s podporou helikoptér a dronov bude mať praktický účinok a zníži počet ciest pašerákov s migrantmi. V niektorých dňoch vypláva z líbyjského pobrežia aj viac ako 20 lodí s migrantmi.
Predstavitelia EÚ plánujú v začatie tretej fáze svojej operácie, v ktorej by európske lode mali povolenie operovať v líbyjských pobrežných vodách. Na tento krok ale bude potrebný buď súhlas Bezpečnostnej rady OSN, alebo samotnej Líbye.
