Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Demonštrácie za dodržiavanie základných ľudských sa konali na Tchien-an-men od 15. apríla do 4. júna 1989. Ich potlačenie armádou si podľa odhadov vyžiadalo 1000 - 10.000 obetí na životoch.
Autor TASR
Hongkong 4. júna (TASR) - Desaťtisíce obyvateľov Hongkongu sa v utorok večer zišli na sviečkovej demonštrácii, ktorou si pripomenuli 30. výročie tvrdého zákroku čínskych bezpečnostných zložiek proti prodemokratickým demonštrantom na pekinskom Námestí nebeského pokoja (Tchien-an-men).
Zhromaždenie vo svetle horiacich sviečok sprevádzal spev piesní, prejavy a premietanie zostrihov z týždeň trvajúcich pokojných protestov na Námestí nebeského pokoja, ktoré bezpečnostné zložky ukončili svojím brutálnym zásahom z 3. a 4. júna 1989.
Mnohí z účastníkov zhromaždenia podľa agentúry DPA spomínali, že pred 30 rokmi sledovali televízne spravodajstvo z protestov na námestí Tchien-an-men.
Zhromaždenie sa konalo na okraji Victoria Parku, kde sa podobná akcia koná každý rok od roku 1989.
"Pokiaľ my (v Hongkongu) máme slobodu, musíme sa postaviť za ľudí v Číne a budeme (v zhromaždeniach) pokračovať," uviedol podľa DPA jeden z demonštrantov.
Hongkong a susedné Macao sú jedinými územiami pod čínskou jurisdikciou, ktoré si pripomínajú udalosti na Námestí nebeského pokoja. Ide o bývalé kolónie európskych štátov - Británie a Portugalska -, ktoré sa koncom 90. rokov vrátili pod čínsku správu a stále si udržiavajú určitú mieru autonómie. Zhromaždenia na pamiatku obetí z Tchien-an-men sa majú konať aj na Taiwane, vo Washingtone či Paríži.
V nemeckom parlamente sa v utorok konala diskusia o udalostiach v Pekingu z roku 1989. Hongkonský prodemokratický aktivista Ray Wong Toi Yeung, ktorý žije momentálne v Nemecku, kde dostal politický azyl, vo svojom príspevku vyhlásil, že Čína je 30 rokov po masakre v Pekingu brutálnejšia ako kedykoľvek doteraz. Vyjadril tiež veľké obavy o ľudské práva a slobody v Hongkongu, ktoré sú podľa neho obmedzované.
Ray Wong Toi Yeung apeloval, že "svet sa musí zobudiť (...) a brániť dôstojnosť a slobody Hongkongu", pričom spomenul kontroverzný zákon hongkonskej vlády, ktorý umožňuje vyhosťovanie do kontinentálnej Číny.
Aktivista v tejto súvislosti vyjadril obavy, že Hongkong postihne rovnaký útlak ako od Číny zažíva Tibet.
Agentúra DPA dodala, že v roku 1989 mnoho hongkonských aktivistov odcestovalo do pevninskej Číny, aby sa Pekingu zapojili do prodemokratických zhromaždení. Stovky Číňanov, ktorí boli účastníkmi protestov na námestí Tchien-an-men, neskôr ušli na Západ práve cez - vtedy ešte britskú kolóniu - Hongkong.
Demonštrácie za dodržiavanie základných ľudských sa konali na Tchien-an-men od 15. apríla do 4. júna 1989. Ich potlačenie armádou si podľa odhadov vyžiadalo 1000 - 10.000 obetí na životoch. Čína oficiálne priznáva len zhruba tri stovky obetí.
Zhromaždenie vo svetle horiacich sviečok sprevádzal spev piesní, prejavy a premietanie zostrihov z týždeň trvajúcich pokojných protestov na Námestí nebeského pokoja, ktoré bezpečnostné zložky ukončili svojím brutálnym zásahom z 3. a 4. júna 1989.
Mnohí z účastníkov zhromaždenia podľa agentúry DPA spomínali, že pred 30 rokmi sledovali televízne spravodajstvo z protestov na námestí Tchien-an-men.
Zhromaždenie sa konalo na okraji Victoria Parku, kde sa podobná akcia koná každý rok od roku 1989.
"Pokiaľ my (v Hongkongu) máme slobodu, musíme sa postaviť za ľudí v Číne a budeme (v zhromaždeniach) pokračovať," uviedol podľa DPA jeden z demonštrantov.
Hongkong a susedné Macao sú jedinými územiami pod čínskou jurisdikciou, ktoré si pripomínajú udalosti na Námestí nebeského pokoja. Ide o bývalé kolónie európskych štátov - Británie a Portugalska -, ktoré sa koncom 90. rokov vrátili pod čínsku správu a stále si udržiavajú určitú mieru autonómie. Zhromaždenia na pamiatku obetí z Tchien-an-men sa majú konať aj na Taiwane, vo Washingtone či Paríži.
V nemeckom parlamente sa v utorok konala diskusia o udalostiach v Pekingu z roku 1989. Hongkonský prodemokratický aktivista Ray Wong Toi Yeung, ktorý žije momentálne v Nemecku, kde dostal politický azyl, vo svojom príspevku vyhlásil, že Čína je 30 rokov po masakre v Pekingu brutálnejšia ako kedykoľvek doteraz. Vyjadril tiež veľké obavy o ľudské práva a slobody v Hongkongu, ktoré sú podľa neho obmedzované.
Ray Wong Toi Yeung apeloval, že "svet sa musí zobudiť (...) a brániť dôstojnosť a slobody Hongkongu", pričom spomenul kontroverzný zákon hongkonskej vlády, ktorý umožňuje vyhosťovanie do kontinentálnej Číny.
Aktivista v tejto súvislosti vyjadril obavy, že Hongkong postihne rovnaký útlak ako od Číny zažíva Tibet.
Agentúra DPA dodala, že v roku 1989 mnoho hongkonských aktivistov odcestovalo do pevninskej Číny, aby sa Pekingu zapojili do prodemokratických zhromaždení. Stovky Číňanov, ktorí boli účastníkmi protestov na námestí Tchien-an-men, neskôr ušli na Západ práve cez - vtedy ešte britskú kolóniu - Hongkong.
Demonštrácie za dodržiavanie základných ľudských sa konali na Tchien-an-men od 15. apríla do 4. júna 1989. Ich potlačenie armádou si podľa odhadov vyžiadalo 1000 - 10.000 obetí na životoch. Čína oficiálne priznáva len zhruba tri stovky obetí.
