Hovorca hongkonskej vlády pre Reuters uviedol, že vláda "sa v rámci možností snažila o rovnováhu" medzi potrebou mediálneho pokrytia a bezpečnostnými požiadavkami.
Autor TASR
Hongkong 29. júna (TASR) - Novinárom z viac ako siedmich organizácií vrátane tlačovej agentúry Reuters zamietli prinášať spravodajstvo z oficiálnych ceremónií pri príležitosti 25. výročia prechodu Hongkongu pod správu Číny, na ktorých sa má zúčastniť čínsky prezident Si Ťin-pching.
Hovorca hongkonskej vlády pre Reuters uviedol, že vláda "sa v rámci možností snažila o rovnováhu" medzi potrebou mediálneho pokrytia a bezpečnostnými požiadavkami. K výslednej akreditácii jednotlivých organizácií a osôb sa hovorca odmietol vyjadriť.
Združenie hongkonských novinárov v utorok neskoro večer uviedlo, že na piatkových podujatiach má zakázanú účasť najmenej desať novinárov z minimálne siedmich miestnych i zahraničných médií. Týka sa to novín The South China Morning Post (SCMP), spravodajského portálu HK01, internetovej televízie Now TV, novín Ming pao a francúzskej tlačovej agentúry AFP.
Šesť zdrojov oboznámených so záležitosťou pre Reuters potvrdilo, že spravodajské pokrývanie zamietli aj novinárom americkej tlačovej agentúry Bloomberg, miestnej rozhlasovej a televíznej stanice RTHK aj hongkonských novín Ta-kung pao, lojálnych vláde v Pekingu. Podľa SCMP bol medzi nimi aj fotograf z vládnej informačnej služby GIS.
Ani jedno zo zmienených ôsmich médií nereagovalo na žiadosť Reutersu, aby sa k záležitosti vyjadrili. Agentúra nemohla okamžite potvrdiť, ktoré médiá boli schválené na pokrývanie podujatí v osobitej administratívnej oblasti Číny. Hovorkyňa agentúry Reuters potvrdila, že dvom jej novinárom bolo zakázané informovať o inaugurácii novej hongkonskej vlády.
K obmedzeniu účasti novinárov prichádza v čase, keď polícia v Hongkongu uskutočňuje rozsiahlu bezpečnostnú operáciu z dôvodu návštevy Si Ťin-pchinga v tomto finančnom centre. Ide o jeho prvú cestu mimo pevninskej Číny od vypuknutia pandémie koronavírusu spred dva a pol roka.
Hongkong sa vrátil pod čínsku správu spod administrácie Británie v roku 1997 s prísľubom, že Peking mu ponechá kapitalistickú ekonomiku i politické slobody nedotknuté po dobu ďalších 50 rokov. Čína však v posledných rokoch priamo zasahuje do právneho systému mesta. Peking naň v júni 2020 uvalil zákon o národnej bezpečnosti a o niekoľko mesiacov neskôr radikálne prepracoval jeho volebný systém, ktorý teraz prikazuje, aby sa všetci kandidáti verejne preukázali ako čínski vlastenci.
Hovorca hongkonskej vlády pre Reuters uviedol, že vláda "sa v rámci možností snažila o rovnováhu" medzi potrebou mediálneho pokrytia a bezpečnostnými požiadavkami. K výslednej akreditácii jednotlivých organizácií a osôb sa hovorca odmietol vyjadriť.
Združenie hongkonských novinárov v utorok neskoro večer uviedlo, že na piatkových podujatiach má zakázanú účasť najmenej desať novinárov z minimálne siedmich miestnych i zahraničných médií. Týka sa to novín The South China Morning Post (SCMP), spravodajského portálu HK01, internetovej televízie Now TV, novín Ming pao a francúzskej tlačovej agentúry AFP.
Šesť zdrojov oboznámených so záležitosťou pre Reuters potvrdilo, že spravodajské pokrývanie zamietli aj novinárom americkej tlačovej agentúry Bloomberg, miestnej rozhlasovej a televíznej stanice RTHK aj hongkonských novín Ta-kung pao, lojálnych vláde v Pekingu. Podľa SCMP bol medzi nimi aj fotograf z vládnej informačnej služby GIS.
Ani jedno zo zmienených ôsmich médií nereagovalo na žiadosť Reutersu, aby sa k záležitosti vyjadrili. Agentúra nemohla okamžite potvrdiť, ktoré médiá boli schválené na pokrývanie podujatí v osobitej administratívnej oblasti Číny. Hovorkyňa agentúry Reuters potvrdila, že dvom jej novinárom bolo zakázané informovať o inaugurácii novej hongkonskej vlády.
K obmedzeniu účasti novinárov prichádza v čase, keď polícia v Hongkongu uskutočňuje rozsiahlu bezpečnostnú operáciu z dôvodu návštevy Si Ťin-pchinga v tomto finančnom centre. Ide o jeho prvú cestu mimo pevninskej Číny od vypuknutia pandémie koronavírusu spred dva a pol roka.
Hongkong sa vrátil pod čínsku správu spod administrácie Británie v roku 1997 s prísľubom, že Peking mu ponechá kapitalistickú ekonomiku i politické slobody nedotknuté po dobu ďalších 50 rokov. Čína však v posledných rokoch priamo zasahuje do právneho systému mesta. Peking naň v júni 2020 uvalil zákon o národnej bezpečnosti a o niekoľko mesiacov neskôr radikálne prepracoval jeho volebný systém, ktorý teraz prikazuje, aby sa všetci kandidáti verejne preukázali ako čínski vlastenci.