Medzi zatknutými je aj 81-ročný aktivista a bývalý poslanec Martin Lee.
Autor TASR
,aktualizované Washington 19. apríla (TASR) - Minister zahraničných vecí USA Mike Pompeo kritizoval sobotňajšie zatknutie niekoľkých prominentných ľudskoprávnych aktivistov v Hongkongu, pričom vyjadril "hlboké znepokojenie".
"Zatknutie prodemokratických aktivistov v Hongkongu je hlboko znepokojujúce. Spolitizované presadzovanie práva nie je v súlade s univerzálnymi hodnotami slobody prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania," uviedol Pompeo, ktorého citovala agentúra AFP.
Najmenej 15 ľudskoprávnych aktivistov vrátane niekdajších opozičných poslancov, advokátov či mediálneho magnáta zatkla v sobotu hongkonská polícia za účasť na vlaňajších nepovolených protestoch. S odvolaním sa na správy miestnych médií a vyjadrenia nemenovaných politických predstaviteľov o tom informovali agentúry Reuters a AP.
Medzi zatknutými je aj 81-ročný aktivista a bývalý poslanec Martin Lee či právnici, politici a ľudskoprávni aktivisti ako Albert Ho, Lee Cheuk-yan and Au Nok-hin. Polícia zatkla aj 71-ročného mediálneho magnáta Jimmyho Laia, zakladateľa hongkonského denníka Apple Daily.
Polícia totožnosť zadržaných osôb nezverejnila, uviedla len, že majú 24 až 81 rokov a zatkli ich na základe obvinení z organizovania a účasti na "nepovolených zhromaždeniach", ktoré sa konali vlani 18. augusta a tiež 1. a 20. októbra. Reuters uvádza, že v týchto dňoch prebiehali v Hongkongu veľké demonštrácie, na ktorých dochádzalo aj k násiliu.
Prinajmenšom päť zo zadržaných osôb je obvinených aj z neoprávneného medializovania zhromaždení, ktoré sa konali 30. septembra a 19. októbra 2019.
Reuters píše, že sobotné razie boli vôbec najväčšími, aké polícia vykonala od júna 2019, keď demonštrácie v Hongkongu vypukli. Prodemokratickí demonštranti vtedy žiadali, aby vláda stiahla sporný návrh zákona, ktorý by umožnil osoby podozrivé zo spáchania trestných činov vydávať do pevninskej Číny.
Neskôr boli protesty zamerané najmä voči zasahovaniu Číny do osobitného autonómneho štatútu Hongkongu, ktorý je založený na zásade "jedna krajina, dva systémy". Demonštrácie trvali viac ako sedem mesiacov, pričom z najskôr pokojných prešli neskôr do výrazne násilnejších, čo odrážalo frustráciu ich účastníkov z reakcie vlády; mali totiž pocit, že ich požiadavky ignorovala, píše AP.
"Zatknutie prodemokratických aktivistov v Hongkongu je hlboko znepokojujúce. Spolitizované presadzovanie práva nie je v súlade s univerzálnymi hodnotami slobody prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania," uviedol Pompeo, ktorého citovala agentúra AFP.
Najmenej 15 ľudskoprávnych aktivistov vrátane niekdajších opozičných poslancov, advokátov či mediálneho magnáta zatkla v sobotu hongkonská polícia za účasť na vlaňajších nepovolených protestoch. S odvolaním sa na správy miestnych médií a vyjadrenia nemenovaných politických predstaviteľov o tom informovali agentúry Reuters a AP.
Medzi zatknutými je aj 81-ročný aktivista a bývalý poslanec Martin Lee či právnici, politici a ľudskoprávni aktivisti ako Albert Ho, Lee Cheuk-yan and Au Nok-hin. Polícia zatkla aj 71-ročného mediálneho magnáta Jimmyho Laia, zakladateľa hongkonského denníka Apple Daily.
Polícia totožnosť zadržaných osôb nezverejnila, uviedla len, že majú 24 až 81 rokov a zatkli ich na základe obvinení z organizovania a účasti na "nepovolených zhromaždeniach", ktoré sa konali vlani 18. augusta a tiež 1. a 20. októbra. Reuters uvádza, že v týchto dňoch prebiehali v Hongkongu veľké demonštrácie, na ktorých dochádzalo aj k násiliu.
Prinajmenšom päť zo zadržaných osôb je obvinených aj z neoprávneného medializovania zhromaždení, ktoré sa konali 30. septembra a 19. októbra 2019.
Reuters píše, že sobotné razie boli vôbec najväčšími, aké polícia vykonala od júna 2019, keď demonštrácie v Hongkongu vypukli. Prodemokratickí demonštranti vtedy žiadali, aby vláda stiahla sporný návrh zákona, ktorý by umožnil osoby podozrivé zo spáchania trestných činov vydávať do pevninskej Číny.
Neskôr boli protesty zamerané najmä voči zasahovaniu Číny do osobitného autonómneho štatútu Hongkongu, ktorý je založený na zásade "jedna krajina, dva systémy". Demonštrácie trvali viac ako sedem mesiacov, pričom z najskôr pokojných prešli neskôr do výrazne násilnejších, čo odrážalo frustráciu ich účastníkov z reakcie vlády; mali totiž pocit, že ich požiadavky ignorovala, píše AP.