Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Masové protivládne protesty v Hongkongu začali v júni 2019 a trvali zhruba sedem mesiacov.
Autor TASR
Hongkong 19. novembra (TASR) - Hongkonský najvyšší súd v utorok odsúdil 45 prodemokratických aktivistov v prelomovom súdnom procese týkajúcom sa národnej bezpečnosti, ktorý potlačil demokratické hnutie v meste a vyvolal medzinárodné odsúdenie. Najvyšším trestom je desaťročné väzenie. TASR informuje podľa agentúr Reuters a AP.
Desiatky prodemokratických aktivistov bolo v roku 2021 zatknutých a obvinených zo sprisahania s cieľom spáchať podvratnú činnosť podľa Pekingom zavedeného zákona o národnej bezpečnosti a hrozil im až doživotný trest odňatia slobody.
Univerzitný profesor práva Benny Tai bol označený za "organizátora" týchto prodemokratických aktivistov a bol odsúdený na desať rokov väzenia. Ostatní vyviazli s trestami od štyroch do desať rokov väzenia. Úrady Taia považujú za strojcu neoficiálnych "primárnych volieb", ktoré vyvolali tento ostro sledovaný prípad. Prokuratúra ho vo svojej úvodnej reči ešte vo februári obžalovala z "vytvorenia systému" s cieľom spojiť nesúrodé hongkonské demokratické skupiny do jednej koalície, ktorá by v primárnych voľbách mohla po prvýkrát získať väčšinu.
USA kritizovali súdny proces ako politicky motivovaný a uviedli, že zadržiavaní by mali byť prepustení, keďže sa "pokojne zúčastňovali na politických aktivitách", ktoré boli legálne.
Masové protivládne protesty v Hongkongu začali v júni 2019 a trvali zhruba sedem mesiacov. Prodemokratickí demonštranti vtedy najskôr žiadali, aby vláda stiahla sporný návrh zákona, ktorý by umožnil osoby podozrivé zo spáchania trestných činov vydávať do pevninskej Číny. Neskôr boli ich protesty zamerané najmä proti zasahovaniu Číny do osobitného autonómneho štatútu Hongkongu.
Peking zaviedol v roku 2020 - v reakcii na protesty - v Hongkongu prísny zákon o tzv. národnej bezpečnosti. Čínska a hongkonská vláda tvrdia, že zákon bol potrebný na obnovenie poriadku po masových protestoch a s demonštrantami sa zaobchádzalo v súlade s miestnymi zákonmi. V spojitosti s protestmi zároveň zadržali viac ako 10.000 ľudí a stíhaných bolo takmer 2900 osôb.
Desiatky prodemokratických aktivistov bolo v roku 2021 zatknutých a obvinených zo sprisahania s cieľom spáchať podvratnú činnosť podľa Pekingom zavedeného zákona o národnej bezpečnosti a hrozil im až doživotný trest odňatia slobody.
Univerzitný profesor práva Benny Tai bol označený za "organizátora" týchto prodemokratických aktivistov a bol odsúdený na desať rokov väzenia. Ostatní vyviazli s trestami od štyroch do desať rokov väzenia. Úrady Taia považujú za strojcu neoficiálnych "primárnych volieb", ktoré vyvolali tento ostro sledovaný prípad. Prokuratúra ho vo svojej úvodnej reči ešte vo februári obžalovala z "vytvorenia systému" s cieľom spojiť nesúrodé hongkonské demokratické skupiny do jednej koalície, ktorá by v primárnych voľbách mohla po prvýkrát získať väčšinu.
USA kritizovali súdny proces ako politicky motivovaný a uviedli, že zadržiavaní by mali byť prepustení, keďže sa "pokojne zúčastňovali na politických aktivitách", ktoré boli legálne.
Masové protivládne protesty v Hongkongu začali v júni 2019 a trvali zhruba sedem mesiacov. Prodemokratickí demonštranti vtedy najskôr žiadali, aby vláda stiahla sporný návrh zákona, ktorý by umožnil osoby podozrivé zo spáchania trestných činov vydávať do pevninskej Číny. Neskôr boli ich protesty zamerané najmä proti zasahovaniu Číny do osobitného autonómneho štatútu Hongkongu.
Peking zaviedol v roku 2020 - v reakcii na protesty - v Hongkongu prísny zákon o tzv. národnej bezpečnosti. Čínska a hongkonská vláda tvrdia, že zákon bol potrebný na obnovenie poriadku po masových protestoch a s demonštrantami sa zaobchádzalo v súlade s miestnymi zákonmi. V spojitosti s protestmi zároveň zadržali viac ako 10.000 ľudí a stíhaných bolo takmer 2900 osôb.
