Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kvalitu dvojstranných vzťahov ČR a USA v prípade zvolenia Trumpa predvída Hornát z toho, ako to vyzeralo počas Trumpovho prvého funkčného obdobia.
Autor TASR
Praha 31. októbra (TASR) - Pre malé štáty, ako je Česko či Slovensko, by bolo výhodnejšie, ak by v amerických prezidentských voľbách zvíťazila Kamala Harrisová, pretože by podporovala multilateralizmus a dbala na dodržiavanie medzinárodného práva. V rozhovore s pražskou spravodajkyňou TASR to povedal amerikanista a vedúci Katedry severoamerických štúdií na Fakulte sociálnych vied Univerzity Karlovej (FSV UK) Jan Hornát. Podľa neho však vzťahy Česka s USA zostanú dobré, nech zvíťazí ktokoľvek.
Podľa Hornáta je pre malé štáty lepšie, keď sa dbá na medzinárodné právo, ako keď pravidlá určujú mocnosti. "Takže z dlhodobého hľadiska by som povedal, že je to, samozrejme, Kamala Harrisová, jej administratíva a pohľad na medzinárodný systém a to, ako by mal fungovať, ktorý je všeobecne výhodnejší pre malé štáty, a teda aj pre ČR," vysvetlil Hornát.
Obáva sa, že Trump by v prípade volebného víťazstva podkopával medzinárodné organizácie a súčasný medzinárodný systém, nebol by citlivý k narúšaniu medzinárodného práva, a to nielen zo strany Spojených štátov, ale najmä Ruska a Číny. Takáto politika je podľa Hornáta pre malý štát z dlhodobého hľadiska problematická. Podľa amerikanistu ide skôr o anarchický systém než vládu práva.
Kvalitu dvojstranných vzťahov ČR a USA v prípade zvolenia Trumpa predvída Hornát z toho, ako to vyzeralo počas Trumpovho prvého funkčného obdobia. Podľa analytika vtedy USA posilňovali vzťahy s európskymi štátmi bilaterálne a - na rozdiel od súčasného prezidenta Joe Bidena - nešli "cez Brusel". Hornát si preto myslí, že by sa dvojstranné vzťahy mohli posilniť, ale otázkou je, čo by bolo ich obsahom.
Podľa Hornáta jeho americkí kolegovia poukazujú na to, že Česi sa sťažujú na klesajúci záujem USA o Českú republiku v porovnaní s tým, keď vstupovala do EÚ a NATO alebo aj v čase invázie do Iraku. Spojené štáty však tú istú situáciu podľa nich vidia inak. "Amerika to vníma tak, že to, že tie vzťahy sú v akejsi zotrvačnosti, je dobrá známka, pretože sú stabilné. Zároveň musíme hľadať témy, kde si môžeme vzájomne pomôcť. A ja si myslím, že či to bude Trump alebo Harrisová, nastavenie zotrvačnosti a dobrých vzťahov bude minimálne na pracovnej úrovni veľmi podobné," povedal Hornát.
V oboch prípadoch sa Európa podľa neho musí pripraviť na oveľa "transakčnejší vzťah" s USA nielen v obchode, ale aj v bezpečnosti. Podotkol, že jedným z dlhodobých strategických cieľov Spojených štátov je "ekonomické zadržiavanie Číny". USA, ktoré Európe pomáhajú na východe s bezpečnosťou, budú za to podľa Hornáta chcieť, aby im ona zas pomohla pri "manažovaní" čínskeho rastu. Práve v tejto otázke môže byť Česko podľa neho spojencom USA, pretože má relatívne silné vzťahy s Taiwanom, čo môže pred Spojenými štátmi vyzdvihnúť.
Vedúci Katedry severoamerických štúdií na FSV UK dodal, že ak by mal v tejto chvíli tipovať, kto v amerických voľbách 5. novembra zvíťazí, skôr to odhaduje na druhý mandát Donalda Trumpa.
Podľa Hornáta je pre malé štáty lepšie, keď sa dbá na medzinárodné právo, ako keď pravidlá určujú mocnosti. "Takže z dlhodobého hľadiska by som povedal, že je to, samozrejme, Kamala Harrisová, jej administratíva a pohľad na medzinárodný systém a to, ako by mal fungovať, ktorý je všeobecne výhodnejší pre malé štáty, a teda aj pre ČR," vysvetlil Hornát.
Obáva sa, že Trump by v prípade volebného víťazstva podkopával medzinárodné organizácie a súčasný medzinárodný systém, nebol by citlivý k narúšaniu medzinárodného práva, a to nielen zo strany Spojených štátov, ale najmä Ruska a Číny. Takáto politika je podľa Hornáta pre malý štát z dlhodobého hľadiska problematická. Podľa amerikanistu ide skôr o anarchický systém než vládu práva.
Kvalitu dvojstranných vzťahov ČR a USA v prípade zvolenia Trumpa predvída Hornát z toho, ako to vyzeralo počas Trumpovho prvého funkčného obdobia. Podľa analytika vtedy USA posilňovali vzťahy s európskymi štátmi bilaterálne a - na rozdiel od súčasného prezidenta Joe Bidena - nešli "cez Brusel". Hornát si preto myslí, že by sa dvojstranné vzťahy mohli posilniť, ale otázkou je, čo by bolo ich obsahom.
Podľa Hornáta jeho americkí kolegovia poukazujú na to, že Česi sa sťažujú na klesajúci záujem USA o Českú republiku v porovnaní s tým, keď vstupovala do EÚ a NATO alebo aj v čase invázie do Iraku. Spojené štáty však tú istú situáciu podľa nich vidia inak. "Amerika to vníma tak, že to, že tie vzťahy sú v akejsi zotrvačnosti, je dobrá známka, pretože sú stabilné. Zároveň musíme hľadať témy, kde si môžeme vzájomne pomôcť. A ja si myslím, že či to bude Trump alebo Harrisová, nastavenie zotrvačnosti a dobrých vzťahov bude minimálne na pracovnej úrovni veľmi podobné," povedal Hornát.
V oboch prípadoch sa Európa podľa neho musí pripraviť na oveľa "transakčnejší vzťah" s USA nielen v obchode, ale aj v bezpečnosti. Podotkol, že jedným z dlhodobých strategických cieľov Spojených štátov je "ekonomické zadržiavanie Číny". USA, ktoré Európe pomáhajú na východe s bezpečnosťou, budú za to podľa Hornáta chcieť, aby im ona zas pomohla pri "manažovaní" čínskeho rastu. Práve v tejto otázke môže byť Česko podľa neho spojencom USA, pretože má relatívne silné vzťahy s Taiwanom, čo môže pred Spojenými štátmi vyzdvihnúť.
Vedúci Katedry severoamerických štúdií na FSV UK dodal, že ak by mal v tejto chvíli tipovať, kto v amerických voľbách 5. novembra zvíťazí, skôr to odhaduje na druhý mandát Donalda Trumpa.
