Frankfurt nad Mohanom 9. septembra (TASR) - Európska centrálna banka (ECB) vo štvrtok rozhodla o spomalení nákupov dlhopisov v rámci svojho pandemického programu nákupov aktív (Pandemic Emergency Purchase Programme - PEPP). Ostatné parametre svojej menovej politiky ponechala bezo zmeny.
Vyhliadky ekonomiky eurozóny pre tento rok sa podľa šéfky ECB Christine Lagardovej zlepšili. ECB takisto počíta s o niečo vyššou infláciou než doteraz.
Keďže už viac než 70 % dospelých v Európe je zaočkovaných a protiepidemické reštrikcie sa vo veľkej miere zrušili a ekonomiky otvorili, spotrebitelia môžu míňať viac a firmy môžu zvyšovať svoju produkciu, uviedla Lagardová na tlačovej konferencii po skončení zasadnutia Rady guvernérov. Varovala však, že so zvyšovaním imunity voči novému koronavírusu sa síce aktuálne znížili negatívne vplyvy pandémie, ale globálne šírenie delta variantu nového koronavírusu môže oddialiť plné otvorenie ekonomiky.
Podľa Lagardovej je aktuálne zrýchlenie inflácie len dočasné a základné inflačné tlaky sa zvyšujú len pomaly. ECB mierne zvýšila svoju inflačnú prognózu, naďalej však očakáva, že v strednodobom horizonte zostane tempo rastu spotrebiteľských cien výrazne pod dvojpercentným inflačným cieľom ECB.
Podmienky financovania pre firmy, domácnosti a verejný sektor zostali od ich posledného štvrťročného hodnotenia v júni priaznivé. To je podľa šéfky ECB nevyhnutné pre to, aby ekonomika pokračovala v zotavovaní a prekonala negatívny vplyv pandémie na infláciu.
Lagardová zopakovala, že na základe spoločného posúdenia podmienok financovania a výhľadu vývoja inflácie je možné zachovať priaznivé podmienky financovania aj pri mierne pomalšom tempe čistého nákupu aktív v rámci PEPP v porovnaní s predchádzajúcimi dvomi štvrťrokmi.
Ekonomika eurozóny v 2. kvartáli expandovala o 2,2 %, čo bolo viac, než sa očakávalo a zrejme zaznamená silný tretí kvartál. "Zotavovanie stavia na úspechu vakcinácie v Európe, ktorá umožnila výrazné otvorenie ekonomiky," uviedla Lagardová.
Sektor služieb profituje, že ľudia sa vrátili do obchodov a reštaurácií rovnako ako z oživenia cestovania a turizmu. Výrobný sektor je síce silný, ale brzdí ho nedostatok materiálov a vybavenia. Šírenie delta variantu si zatiaľ nevyžiadalo opätovné zavedenie reštrikcií, ale môže spomaliť oživovanie globálneho obchodu a plné otvorenie ekonomiky, varovala Lagardová.
Ilustračná snímka.Foto: TASR/AP
ECB aktuálne počíta v tomto roku s nárastom hrubého domáceho produktu (HDP) eurozóny o 5 %, v roku 2022 o 4,6 % a v roku 2023 o 2,1 %. Predtým ECB predpovedala v tomto toku zvýšenie HDP o 4,6 % a na budúci rok o 4,7 %. Prognóza pre rok 2023 sa nezmenila.
Inflácia by mala tento rok dosiahnuť 2,2 %, 1,7 % v roku 2022 a 1,5 % v roku 2023. Jadrová inflácia, do ktorej sa nezapočítavajú volatilné ceny potravín a energií, by mala v roku 2021 dosiahnuť v priemere 1,3 %, 1,4 % v roku 2022 a 1,5 % v roku 2023.
